Servírované „ukrajinské“ menu je totiž už mesiace rovnaké: zlí Rusi škodia Ukrajine a destabilizujú ju, konflikt na Donbase pokračuje, Krym sa nevracia, politické šarvátky v Kyjeve nadobúdajú na intenzite, pretrvávajú odstredivé tendencie, s oligarchami nikto nezatočil a v rôznych častiach štátu bašujú naďalej, ekonomika (katastrofálne) upadá, pribúda chudoba, vládnuca elita bohatne, korupcia utešene kvitne, štát sa zadlžuje, potrebuje nové pôžičky a podobne. Podivné (ale v západných médiách hlavného prúdu pochopiteľné) ticho je len o širokej škále násilného vyčíňania extrémistov rôzneho druhu.
Medzinárodné spoločenstvo vrátane Západu začína byť z toho unavené. Kyjev síce húfne navštevujú politické, ekonomické, vojenské i iné delegácie zo Západu, ale zdá sa, že súčasná ukrajinská cesta vedie do slepej uličky. Vláda balansuje na hranici politického prežitia, ale predčasné uskutočnenie volieb nechcú kyjevské vládnuce kruhy ani Západ. Je zrejmé, že po nich príde k moci iná garnitúra vodcov, ktorá nebude taká ústretová k zahraničiu ako súčasná, hoci väčšinu svojich sľubov neplní.
Významným medzníkom, ktorý zmiernil ukrajinskú krízu, bolo prijatie dohôd za účasti nemeckej kancelárky A. Merkelovej, prezidenta Francúzska F. Hollanda, Ruskej federácie V. Putina a Ukrajiny P. Porošenka (po vyše 16-hodinových rokovaniach) vo februári 2015 v Minsku, ktoré sú známe ako Minsk II. Dňa 15. februára sa začalo prímerie medzi povstalcami a ukrajinskými ozbrojenými silami. Súhrn opatrení na realizáciu minských dohôd obsahuje 13 základných bodov, ktoré dodnes nie sú v úplnosti splnené. Z ich nedodržiavania, resp. porušovania sa navzájom obviňujú obe strany. Vo vzťahu k povstalcom sa však vina – bez dôkazov – kladie aj Moskve, že ich podporuje a nenúti k dodržiavaniu dohôd, čo sa stalo dokonca dôvodom na zosilnenie sankcií voči RF.
V októbri 2015 sa protagonisti Minska II zišli v Paríži a konštatovali, že dohody sa plnia len čiastočne, ale nemožno poľaviť v úsilí o ich ďalšie presadzovanie, a prejavili mierny optimizmus pri hodnotení ďalšieho vývoja. Opatrenia z Minska II sa mali pôvodne realizovať do konca roku 2015. Vedúci predstavitelia normandskej štvorky sa 30. decembra 2015 telefonicky dohodli o ich predĺžení o rok.
K ďalšiemu stretnutiu „štvorky“ došlo na základe iniciatívy A. Merkelovej 19. októbra 2016 v Berlíne. Od stretnutia, ktoré trvalo päť hodín, nikto neočakával prelom v riešení ukrajinskej krízy. Cieľom bolo nájsť cesty pokračujúce v uvoľňovaní napätia a riešení problémov, ktoré celý proces posunú aspoň trochu vpred. V tomto kontexte sa rokovalo predovšetkým o bezpečnostných otázkach, najmä o ďalšom oddelení (odpútaní) síl v konfliktnej zóne, o posilnení misie OBSE (o jej možnom ozbrojení), o voľbách na Donbase, ktoré by mohli prispieť k pokroku pri riešení problémov.
Ináč vyjadrené, ide najmä o to, aby sa vyskúšala každá možnosť, ktorá môže priniesť pokrok. O výsledku či prínose rokovaní sa spravidla hovorí opäť len v opatrnom, mierne optimistickom duchu. Zdôraznilo sa však, že Minsk II nemá alternatívu.
Hlavným výsledkom stretnutia je záver o vypracovaní rámcového plánu (označovaného aj za „cestovnú mapu“), ktorý by mal viesť k mierovému riešeniu krízy. Plán by sa mal pripraviť pod gesciou ministrov zahraničných vecí do konca novembra.
Stretnutie v Berlíne, kde A. Merkelová a F. Hollande rokovali s V. Putinom aj o Sýrii, ukázalo, že Rusko sa stalo veľkým hráčom medzinárodných vzťahov, ktorého záujmy a aktivity pri riešení problémov európskej i svetovej politiky a bezpečnosti nemožno ignorovať. Čoraz pálčivejšou sa preto stáva otázka, čo so sankciami proti Rusku, prijatými v súvislosti s ukrajinskou krízou. Tvrdohlavé udržiavanie rigidných pozícií, prijatých skôr rýchlo ako premyslene, aby sa dokázala fiktívna „akčnosť“, riešenie problémov len sťažuje.
Chrlenie ohňa a síry na Rusko iste časť európskych kruhov (nehovoriac o atlantických) poteší, ale ničomu neprospieva. Na zamyslenie je aj politický exhibicionizmus pri okázalom prezentovaní nového znaku ukrajinskej vojenskej rozviedky, na ktorom sova (ako symbol spravodajskej služby) „zatína“ meč do ruského územia. Ktovie, kde ešte okrem rusofóbnych kruhov, Poľska a Pobaltia privítajú takýto symbol agresívnosti...
Svet sa ocitol na osudovej križovatke najmä preto, že posledné desaťročia sa preferovali jednostranné silové riešenia problémov, postavené na nátlaku, vyhrážkach a agresívnosti. EÚ má v prípade riešenia ukrajinskej krízy (aj v súvislosti s brexitom) historickú šancu zohľadniť viac európsky ako atlantický pohľad. Bezpečnosť a stabilita na našom kontinente totiž väčšmi závisia od otvorených a rovnocenných vzťahov s Ruskom ako od kurately USA.
František Škvrnda
(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na ekonomickej univerzite v Bratislave)
Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 37 – 38/2016
Publikujeme v rámci spolupráce se slovenským levicovým portálem Nové slovo.
Vyšlo na Vasevec.cz. Publikováno se souhlasem vydavatele.
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
Ukrajina (válka na Ukrajině)
Zprávy z bojiště jsou v reálném čase těžko ověřitelné, ať již pocházejí z jakékoliv strany konfliktu. Obě válčící strany z pochopitelných důvodů mohou vypouštět zcela, nebo částečně nepravdivé (zavádějící) informace.
Redakční obsah PL pojednávající o tomto konfliktu naleznete na této stránce.
autor: PV
