O pár hodín som v ruskej televízii sledovala besedu politikov, politológov, novinárov. Do debaty prestrihávali obrázky z dokumentov o fešim Borisovi, na jednom zábere hovorí: „... my sme tá nová tvár Ruska, takí pekní ľudia, ako som ja,“ a zubí sa do kamery celkom vážne.
Prítomní diskutéri v štúdiu sa tvárili dojato a všetci spomínali, aký to bol úžasný človek. Otvorený, nepodkupný, komunikatívny, priamy, smelý, odvážny. On aj oponenta pozval na rybačku, alebo keď sa takmer pobil so „Žirim“ v televíznom štúdiu, na druhý deň k nemu pristúpil a bavil sa s ním priateľsky. Tak mi napadlo: Ale prečo ten Nemcov nebol prezidentom? Že v regionálnych voľbách dosiahol so svojou stranou také mizivé percento, ktoré vydalo na jediný mandát (pre neho) musí byť omyl. Tí Rusi sú fakt zvláštny národ - vedia tak pateticky žialiť, až by im človek uveril.
Potom bol pohreb a kilometrový rad pred Centrom Andreja Sacharova, kde bol v otvorenej rakve zabitý politik vystavený. Rad veľmi pripomínal ten z Červeného námestia pred mauzóleom s rakvou takmer spráchniveného politika z minulého storočia. Patrí asi k ruskej kultúre to patetické dojímanie sa nad mŕtvolami. Veď si ešte spomíname, ako pochovávali skoro každý rok generálnych tajomníkov...
Pri rakve toho zabitého v Sacharovom centre bola mama a nejaké ženy, chlapec, dievča. Chodili diplomati, politici, trúchliaci. Tých kvetov, čo tam nanosili! Každý privedený pred kameru opäť nešetril chválou a oslavou zosnulého. Bodku za jeho životom položil na cintoríne pravoslávny kňaz, kadidlom vysvätil jamu a hrob liberála ozdobil pravoslávny kríž.
Kto bol onen muž, ktorého tak oplakávajú?
Zaujímala ma jeho rodina, všade hovorili iba o mame – tej aj ruský prezident vyjadril svoju sústrasť. Milenka, s ktorou strávil posledné minúty života, na pohreb neprišla. Tie ženy pri jeho rakve boli asi matky jeho štyroch detí. Mal ich s troma ženami. Bolo by pribudlo aj piate, ale modelka Anna (podľa informácií z tlače, takže berme to s rezervou, môže to byť „ruská propaganda“), sa podrobila na švajčiarskej klinike na začiatku roka 2014 interrupcii.
Keby to nebol typický obraz „nového Rusa“, nestálo by to za reč. A keby to nebola urážka celej veľkej ruskej kultúry, literatúry zvlášť.
Tá odporná vražda od chrbta v noci a pľušti je len kúsok ľadovca. Rozkradnuté Rusko, jeho „noví Rusi“, jeho zúbožené obyvateľstvo. Jeho default z roku 1998, pri ktorom stál aj padol Boris Nemcov. Zaujímavé, že o tom všetkom nepadlo pri patetickom trúchlení ani slovo. Od nikoho, ani sprava, ani zľava. Tam dolu je hlbšia plytkosť, faloš a hnus. Tú žiaden pop svojím kadidlom nevykadí.
Publikováno v rámci spolupráce se slovenským levicovým portálem Nové slovo.
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: vasevec.cz
