Leopold Moravčík: Nová Hodvábna cesta

23.05.2017 19:32 | Zprávy

Bolo viac ako symbolické, že koncom januára, keď vo Washingtone nastupoval do Bieleho domu nový prezident Donald Trump, vystúpil s otváracím prejavom na Ekonomickom fóre v Davose čínsky prezident Si Ťing-pching. Symbolika spočíva v tom, že zatiaľ čo Trump, napĺňajúc svoje predvolebné heslo „USA na prvom mieste“, odštartoval novú vlnu izolacionizmu, čínsky prezident zaujal v tom istom čase miesto lídra globalizácie a uviedol, ako si tento svetový trend predstavuje. Nevyhol sa ani nepriamej kritike nového amerického prezidenta. „Presadzovanie protekcionizmu je ako zamknúť sa do tmavej miestnosti. Môžete sa síce takto vyhnúť dažďu a vetru, ale nebudete mať prístup ani k svetlu, ani k vzduchu,“ vyhlásil Si Ťing-pching a dodal, že „v prípade obchodnej vojny nezvíťazí nikto“.

Leopold Moravčík: Nová Hodvábna cesta
Foto: Markéta Grušáková
Popisek: Obrázky z Číny

Prvé rozhodnutia nového prezidenta USA po nástupe do úradu nenechali nikoho na pochybách, že sa naozaj mieni izolovať od sveta. Zrušil pristúpenie USA k Transpacifickej dohode (TPP), čím umožnil, aby Čína prevzala do svojich rúk žezlo svetového lídra slobodného obchodu a aby návrhy predstavené v Davose Si Ťing-pchingom a načrtnuté už predtým v roku 2013, preniesla do reálnejšej podoby.

Stalo sa tak v dňoch 14. a 15. mája v Pekingu na samite pod názvom „Jedno pásmo, jedna cesta“ (Belt and Road Forum). Pre svetovú verejnosť bude oveľa zrozumiteľnejší názor, že Čína chce pomocou tejto iniciatívy obnoviť slávu niekdajšej Hodvábnej cesty, po ktorej v minulosti celé stáročia putovali karavány medzi Čínou a oblasťou Stredozemného mora a sprístupňovali tak Západu ako atraktívny tovar nielen hodváb, ale neskôr aj dovtedy ešte neznámy porcelán a papier.

Nová Hodvábna cesta má mať viacero línií a veľa smerov, pričom niektoré by mali viesť aj po moriach a končiť buď v Indonézii, východnej Afrike alebo v Grécku. (Napokon, prístav Pireus už v podstate patrí Číne.) Peking mieni do tohto projektu uvoľniť svoje obrovské dolárové rezervy a zároveň chce tým dať nový rozvojový impulz vlastnej ekonomike, ktorá tiež prechádza nevyhnutnou transformáciou a mení svoju orientáciu z hľadania investorov na budovanie modernej infraštruktúry a rozšírenie domácej spotreby.

Prvé konkrétne aktivity dávajú tušiť, ako si Čína túto etapu novej globalizácie predstavuje. V susednom Laose už asi 100 tisíc robotníkov (väčšinu tvoria Číňania) hĺbi tunely a stavia mosty novej železničnej trate dlhej vyše 400 kilometrov, ktorá by mala spojiť Čínu s ôsmimi krajinami tohto regiónu. V Pakistane vzniká nová priehrada, tá by mala zabezpečiť dostatok elektrického prúdu pre fungovanie ďalšej trasy hodvábnej cesty končiacej v modernizovanom prístave Gwadar. Odtiaľ by mali smerovať námorné linky do prístavu Mombasa v Keni, kde Čína modernizuje železničnú trať vedúcu do Nairobi. Nedávno Čína dala do prevádzky železnicu vedúcu z Džibuti do etiópskeho hlavného mesta Addis Abeba.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

MUDr. Ivan David, CSc. byl položen dotaz

Nerostné bohatství na Ukrajině

Na CNN jste tvrdil, že Ukrajina již nerostné suroviny, které jsou na jejím území nevlastní, že je vlastní někdo jiný. Jak to víte? Myslíte, že tak na USA šije nějakou boudu, a proto došlo i k vyhrocení oné schůzky, kde se měla smlouva podepsat? A kdo je tedy podle vás vlastní?

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jan Campbell: Vatikán, volby a vliv

13:57 Jan Campbell: Vatikán, volby a vliv

Článek byl napsán ve středu, autorova korektura byla provedena ve čtvrtek, kdy byl zvolen nový papež…