„Sú určité sily, pre ktoré je výhodné, aby konflikt na Ukrajine pokračoval. Veď sa dá na tom zarábať. Mnohí ľudia zarábajú nielen na vojenských dodávkach, ale aj na pašovaní tovarov a podivných finančných či obchodných operáciách,“ vraví Nikolaj Žuk. Tento ukrajinský profesor sa zaoberá ekonomickou geografiou a priestorovou ekonomikou. V minulosti učil na ukrajinských vysokých školách a robil aj pre ukrajinského prezidenta Kučmu, viedol na jeho úrade personálne oddelenie. Neskôr pôsobil na pražskej súkromnej vysokej škole Vysoká škola – Bankovní institut. V súčasnosti spolupracuje s bratislavskou odbornou vysokou školou Akadémia médií.
Ako hodnotíte vývoj Ukrajiny po jej vystúpení zo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR)?
Ukrajina vystúpila zo Sovietskeho zväzu v roku 1991 po referende. Podčiarknem, že 96 percent obyvateľov hlasovalo za vystúpenie zo ZSSR. Boli to všetky národnosti. Aký mala ekonomický potenciál? Na začiatku deväťdesiatych rokov u nás pracovala nemecká konzultačná skupina. Pripravovala Ukrajinu na trhové reformy a premenu krajiny. Pripravenosť ekonomiky všetkých bývalých republík Sovietskeho zväzu hodnotili známkou od 1 do 10. Ukrajina dostala známku 8. Bola to najvyššia známka.
Čím si to vysvetľujete?
Ekonomika Ukrajiny stála na rozvinutom priemysle. Už koncom osemdesiatych rokov sa začala ekonomická liberalizácia. Objavovali sa malé a stredné podniky družstevného typu. Okrem toho sa rozvíjali malé poľnohospodárske podniky. Ľudia mali vlastné pozemky. Takmer 80 percent niektorých poľnohospodárskych produktov si dokázali sami vypestovať. Napríklad zemiaky. V osemdesiatych rokoch boli v Rusku problémy s potravinami. Na Ukrajine nie. Nepociťovali sme žiadnu potravinovú krízu.
Ak sa prenesieme o štvrťstoročie ďalej, aké sú dnes perspektívy ukrajinskej ekonomiky?
Ja to najkomplikovanejšia otázka súčasnosti. Vráťme sa trochu do histórie. Ukrajina sa prvých desať rokov po osamostatnení nerozhodla, kde chce byť. Robila zahraničnú politiku mnohých vektorov. Je to typ zahraničnej politiky, keď sa jedna krajina neorientuje na jedného partnera, ale na mnohých. Súčasne je mimo politicko-ekonomických blokov. Nevstupuje do žiadnych vojenských a politických spolkov. Bývalého prezidenta Leonida Kučmu [vo funkcii bol v období rokov 1994 až 2006 – pozn. PL] za to kritizovali. Znamenalo to fakticky ekonomickú neutralitu.
Ukrajina však predsa len bola v organizácii, ktorá bola akoby nástupcom ZSSR – v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ).
Ale len formálne. Ukrajina sa snažila robiť ekonomické reformy. Jej ekonomika sa odlišovala od maďarskej, poľskej či československej tým, že štyri pätiny podnikov vyrábali polotovary. Neboli to konečné spotrebné tovary s vysokou pridanou hodnotou. Boli to nedokončené výrobné cykly. Polotovary dodávala Ukrajina do rôznych republík ZSSR, kde sa z nich kompletizovali výrobky. V bývalom Sovietskom zväze bola vysoká miera kooperácie rôznych podnikov. Tieto väzby sa začali postupne pretrhávať. Tým trpeli podniky, ktoré sa často ocitli na dne. Zasiahlo to celý ukrajinský priemysel. Bohužiaľ, v prvých desiatich rokov samostatnosti sa nedokázala preorientovať na výrobu konečných tovarov. Ukrajina podpísala od 1. februára 2016 dohodu o asociácii s Európskou úniou a tiež dohodu o zóne voľného obchodu.
Malo to zmysel?
Dnes sa postupne integrujeme do jednotného európskeho trhu. Vláda Ukrajiny sa približuje k Európskej únii podľa schematického modelu. Asociácia sa tradične vníma skôr politicky. Pred nami podpísalo asociačnú dohodu napríklad Moldavsko. Mali sme sa pozrieť na to, ako to ovplyvnilo ekonomiku tejto krajiny. Agrárno-priemyselný komplex Moldavska má veľké problémy. Nebol schopný integrovať sa s európskym trhom, jednotným ekonomickým priestorom. S týmto sektorom má problémy aj Ukrajina. Väčšia časť poľnohospodárskych výrobkov bola orientovaná na trh nášho východného partnera – Rusko. Dodávali sme tam skoro všetko. Rusko však uvalilo embargo na ukrajinské potraviny [od 1. januára 2015].
Aké sú bariéry integrácie Ukrajiny s európskou ekonomikou?
Nezobrali sme do úvahy jeden fakt. Naši výrobcovia neboli na integráciu pripravení z hľadiska technológií a technologických noriem. Ukrajina má síce aj výrobky v oblasti vyspelých technológií, to je však len polovica ekonomického cyklu. Najdôležitejšie je produkty predať. Ukrajinskí výrobcovia nemajú v Európskej únii svoju logistiku. Ľudia či priemyselní odberatelia nepoznajú naše značky. Dokonca ani veľmi nepoznajú krajinu. Po roku 2004 sa to mierne zmenilo. Predtým si európski obyvatelia mysleli, že Ukrajina je vlastne Rusko.
V oblasti ekonomickej integrácie sme asi mali ísť inou cestou. Iné krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie pred nami, sú menšie, a tak sa dajú ľahšie riadiť. Cyprus a Malta sa nedajú porovnávať s Ukrajinou. V asociačnej dohode prevládajú zmeny v oblasti inštitúcií. Ekonomiky je v nej pomenej. Ukrajinskí a európski odborníci si mali lepšie prečítať ekonóma Karla Marxa, ktorý analyzoval fungovanie kapitalistickej spoločnosti a ekonomiky. Jeho tézou bolo, že ekonomika je prvotná. Je to základ spoločnosti. Politika je len nadstavba nadväzujúca na ekonomiku. My sme zmenili ideológiu a na ekonomiku sme zabudli. Preto sme v stave ekonomických otrasov.
Ako sa to mohlo riešiť?
Európska únia má efektívny nástroj. Sú ním euroregióny. V Ukrajine je ich päť. Ide napríklad o Karpatský región. Sú také oblasti krajiny, kde by sa mohli vytvárať rozvojové oblasti ekonomiky. Na euroregiónoch sa dá otestovať model postupnej integrácie. Existujú dva druhy integrácie: jeden je tvrdý a okamžitý, druhý mäkký a postupný.
Čo je hlavnou príčinou súčasného konfliktu na východe krajiny?
Časť obyvateľov nevidela výhody novej integrácie. Juh a východ Ukrajiny tvorí pätinu ukrajinského priemyslu, ktorý bol súčasne naviazaný na ruských odberateľov. Integrácia Ukrajiny s Európskou úniou nie je žiadna novinka. Už v roku 2000, keď bol prezident Leonid Kučma, prijal ukrajinský parlament zákon o európskej integrácii Ukrajiny. Už vtedy sa definoval európsky vektor rozvoja Ukrajiny. Bolo to politické rozhodnutie, ale v oblasti ekonomiky sa nič nerobilo. Podľa asociačnej dohody z roku 2016 sme mali zhruba tristo druhov tovarov a služieb začať produkovať podľa európskych noriem. Na to ale potrebujeme čas od dvoch do siedmich rokov. Na zavádzanie európskych noriem navyše Ukrajina nemá dostatok peňazí, ale súčasne vypadla z ruského trhu.
Kedy by mohlo prísť ku koncu ukrajinského konfliktu na východe krajiny?
Každý konflikt sa skôr či neskôr skončí. Bude to vtedy, keď toho všetkého bude mať dosť Európa, USA, Rusko, ale aj ukrajinské obyvateľstvo. Hlavnou otázkou dneška je to, aké bude politické riešenie. Myslím si, že v súčasnosti sa táto otázka nerieši v Kyjeve. Budúce riešenie bude závisieť od vonkajších faktorov – od Európskej únie, Ruska a USA.
Prečo sa to nerozhodne v Kyjeve?
Sú určité sily, pre ktoré je výhodné, aby konflikt pokračoval. Sú za to, aby konflikt tlel. Veď sa dá na tom zarábať. Mnohí ľudia zarábajú nielen na vojenských dodávkach, ale aj na pašovaní tovarov a podivných finančných či obchodných operáciách.
Čo by pomohlo, aby mala centrálna moc v Kyjeve snahu vyriešiť konflikt?
Aby sa mohol začať dialóg, je potrebné nájsť spoločný záujem oboch strán. Myslím si, že priamy dialóg nie je možný. Je potrebné úsilie tretej strany, ktorá má medzinárodnú autoritu. Jedna aj druhá strana musí ustúpiť.
Pochádzate z Černovickej oblasti. Kedysi žili naši predkovia spoločne v Rakúsko-Uhorsku.
Áno, oblasť bola súčasť niekdajšej Bukoviny a vznikla ako výsledok rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867. Dnes je najmenšia z dvadsiatich štyroch oblastí Ukrajiny. Hlavným mestom sú Černovice.
Čím je známe toto mesto?
Perlou mesta je Černovická univerzita [pôvodne rezidencia gréckokatolíckeho biskupa – pozn. PL]. Postavili ju českí stavitelia pod vedením architekta Josefa Hlávku v rokoch 1864 až 1885. Od roku 1909 bola univerzita prvým miestom pôsobenia svetoznámeho rakúskeho ekonóma Josepha Schumpetera [rodák z českej Třešti – pozn. PL], ktorý tu pôsobil ako súkromný docent. Sme naňho hrdí.
Jeho obrovská odborná erudícia je viditeľná z posmrtného diela História ekonomickej analýzy (History of Economic Analysis). Kritizoval známych ekonómov za to, že švindľujú, pretože všetko vysvetľujú podľa abstraktných modelov. To vedie k falošnému presvedčeniu, že všetko sa dá vysvetliť podľa vymyslených modelov. Dnes ho treba pozorne čítať. V jeho dielach sú mnohé myšlienky, ktoré platia aj pre súčasnosť. Napríklad jeho téza, že štát by mal zasahovať do ekonomiky.
Černovická oblasť je známa aj tým, že tam žili pokope mnohé národy. Ako navzájom spolunažívali?
Černovická oblasť je zmenšeným, miniatúrnym modelom mnohonárodnostnej Ukrajiny. Žijú to Rumuni, Ukrajinci, Židia, Rusi, Gagauzi [po turecky hovoriaci kresťania – pozn. PL], Česi, Poliaci a ktoviekto ešte. Všetci oslavujú svoje, ale aj sviatky iných národov. Je to tu ako nepretržitý sviatok.
Moja filozofia života vychádza zo zážitkov z detstva, ktoré vo mne vypestovalo veľkú toleranciu. Všetky národy v tejto oblasti medzi sebou oddávna dobre vychádzali. Jedna príhoda na ilustráciu. Keď som bol malý, pozoroval som, ako domovník zametá chodník. Okolo išiel Žid. Pozdravili sa v jidiši. O chvíľu prešiel okolo Rumun. Pozdravili sa po rumunsky. Bol som prekvapený, ale poučil som sa. Dobre medzi sebou vychádzali aj predstavitelia rôznych náboženstiev. Je to taký malý Babylon. Každý vie aspoň dva jazyky.
Vladimír Bačišin
Vyšlo v rámci mediální spolupráce s Literárními novinami.
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
Ukrajina (válka na Ukrajině)
Zprávy z bojiště jsou v reálném čase těžko ověřitelné, ať již pocházejí z jakékoliv strany konfliktu. Obě válčící strany z pochopitelných důvodů mohou vypouštět zcela, nebo částečně nepravdivé (zavádějící) informace.
Redakční obsah PL pojednávající o tomto konfliktu naleznete na této stránce.
autor: PV
