Pavel Fendek: Angličania si tak svoju frustráciu vybíjajú na pracovitých a skromných bielych Východoeurópanov

12.08.2016 12:20

Médiá prezentovali výsledky referenda o vystúpení Británie z EÚ za tak tesné, že dokonca spochybňovali jeho platnosť, najmä v súvislosti s prounijným hlasovaním v Škótsku a Severnom Írsku.

Pavel Fendek: Angličania si tak svoju frustráciu vybíjajú na pracovitých a skromných bielych Východoeurópanov
Foto: pixabay.com
Popisek: vlajka Velké Británie

A že protiunijne zameraní starší nekompetentní Briti prehlasovali „pokrokovú“ prounijnú mládež a kozmopolitný „multikultúrny“ Londýn. Podrobnejšia štatistika výsledkov referenda odhaľuje objektívnu realitu. V Anglicku a Walese, ktorých kráľovstvá sa spojili dobrovoľne už v 13. storočí (ďalej sa budem zaoberať len Anglickom, základom UK) mali Brexiťáci už nespochybniteľnú prevahu a rodení bieli Angličania už mali prevahu cca 60:40 percent v prospech Brexitu. Má to svoj dôvod a reálny základ.

Ústretovosť britských vlád k imigrácii, najmä za vlády labouristu Tonyho Blaira bola až neskutočná, pričom pán Blair napokon priznal, že tento postoj mala jeho vláda kvôli importu voličov jeho strany. Anglicko je najviac zaplavené migrantmi, najmä moslimami, zo všetkých súčastí UK. Napr. v Londýne už žije len asi 40% Angličanov, ktorí toho začali mať už plné zuby, hoci to zo strachu pred obvinením z rasizmu a z ďalších neomarxistických lahôdok nedávali najavo. Migračná politika EÚ, ktorej následok by bol ďalší masívny príliv moslimských migrantov do Anglicka, bola vítaná zámienka pre Angličanov vzoprieť sa tomu bez toho, aby nastala masívna mediálna masáž v mene boja proti rasizmu či xenofóbii. K takýmto mediálnym pokusom síce došlo, ale v kontexte s ostatnými dôvodmi Brexitu sa rozplynuli.

Už krátko po referende sa objavili prejavy neznášanlivosti, paradoxne výlučne voči bielym príslušníkom východoeurópskych členov EÚ, najmä Poliakom, pričom Angličania tak nazývajú takmer všetkých Východoeurópanov. Z psychologického hľadiska to má svoju logiku. Británia a v rámci nej Anglicko je najviac islamizovanou krajinou v Európe. Z hrdých, nebojácnych a sebavedomých Angličanov, vládcov Britského impéria, sa po desaťročiach multikultúrnej masáže a multikultúrnou legislatívou stali ustrašení a utláčaní podľudia, ktorí už majú pomaly aj strach pozrieť sa moslimovi, či černochovi priamo do očí, aby ho svojim pohľadom náhodou neurazili a neniesli následky obvinenia z rasizmu, alebo čohokoľvek, čo moslima, či černocha napadne. V Anglicku je tak situácia ešte horšia ako vo Francúzsku - tú opísal dávnejšie už nebohý rusko-slovenský spisovateľ Sergej Chelemendik:

„Francúzi nemôžu v rámci liberálneho multikultúrneho modelu nič urobiť. Keď som išiel francúzskym metrom v Paríži, bolo to maximálne nebezpečné. Cestujem veľa, ale nebezpečnejšie metro som nevidel, usudzujem podľa toho, koľko tam bolo zločincov a že žiaden z nich nebol Francúz. Išiel som do centra Paríža, kde som mal schôdzku, a potom mi kolega vysvetlil: „Keď na teba zaútočia, nedaj bože, aby si v metre udrel nejakého Araba alebo černocha, on ťa môže biť, koľko chce, ale ak ho udrieš ty, zavrú ťa.“ Takže v multikultúrnom systéme, ktorý vo Francúzsku a v celej Európe funguje, kde imigrant je nejaké posvätné zviera, posvätná krava, sa nič nezmení a nikto nebude nič robiť. Celé to bude eskalovať a teror bude tým prvým, s čím sa Európa stretne“. Prorocké to slová.

Angličania si tak svoju frustráciu vybíjajú na pracovitých a skromných bielych Východoeurópanov, lebo v ich prípade nemôžu byť obvinení z rasizmu a ostatných zločinov, z ktorých by boli automaticky obvinení, pokiaľ by sa to týkalo moslimov, či černochov. Prehrešky a zločiny Angličanov voči Východoeurópanom sa zametú pod koberec rovnako, ako prehrešky a zločiny moslimov či černochov voči Angličanom.

Nigel Farage svojim vystupovaním proti migrácii z členských krajín EÚ zabránil aj invázii moslimských migrantov v rámci jej migračnej politiky a zároveň sa vyhol závažnejšej kritike a obvineniam z rasizmu a xenofóbie. O situácii v Anglicku sa inteligentne ani nezmienil. Potom čo dosiahol svoj cieľ sa vzdal funkcie predsedu strany nezávislosti UK (UKIP) a oznámil, že si nájde inú úlohu potrebnú riešiť. Pokiaľ je taký vizionár a zdatný politik ako dokázal svojim levím podielom na Brexite, tak sa aj britskí multikulturalisti majú už v najbližšej budúcnosti na čo „tešiť“.

Pavel Fendek
Inštitút národnej politiky, Slovenská republika

Vyšlo na eurabia.parlamentnilisty.cz. Publikováno se souhlasem vydavatele.

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Mgr. Ondřej Kolář byl položen dotaz

návrat Ukrajinců

Je podle vás fér někoho nutit jít válčit, když nechce, a lze takové lidi vůbec nějak motivovat? Jestli někdo před válkou utekl, myslíte, že je něco, co ho přiměje jít válčit? Vždyť není nic cennějšího, než život. A jelikož se válka pro Ukrajinu nevyvíjí vůbec dobře, není třeba řešit, co bude Ukrajin...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Petr Žantovský: Jak jsem potkal knihy – 352. díl. Schmeedovy paměti

18:28 Petr Žantovský: Jak jsem potkal knihy – 352. díl. Schmeedovy paměti

Čtenářský zážitek Petra Žantovského z pamětí Woodyho Allena.