Ing. Ivan Strachoň

  • KSČM
  • Moravskoslezský kraj
  • kontrolní výbor
ProfileTopCardGraphDescription

Průměrná známka je 2,73. Vyberte Vaši známku.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

( -3 je nejhorší známka / +5 je nejlepší známka )

01.10.2022 19:21:36

Najväčší problém: ľudstvo má obrovské nároky!

Najväčší problém: ľudstvo má obrovské nároky!

Rozhovor se spoluautorem nové knihy Slovenský statok Ing. Františkem Staněm.

Pěstitel, chovatel, propagátor národních plemenných živočišných druhů na Slovensku, organizátor celostátních setkání chovatelů a pěstitelů, ředitel a zakladatel občanského sdružení »Chováme doma«, milovník folklóru a v neposlední řadě spoluautor knihy Slovenský statok. To je ve zkratce Ing. František STAŇO, absolvent Lesnické fakulty Technické univerzity ve Zvolenu.

*Františku, známe se už nějaký rok právě ze Zvolena. Dovol mi, abych ti pogratuloval k ocenění Zlatý kosák, které jsi obdržel spolu s týmem za vaši odbornou publikaci Slovenský statok na letošní výstavě Agrokomplex v Nitře. Plaketu a ocenění jsi převzal od ministra zemědělství a rozvoje venkova Slovenské republiky. Můžeš tuto knihu krátce představit?

Publikácia Slovenský statok - Slovenské plemená hospodárskych zvierat na 450 stranách poskytuje komplexný prehľad našich národných plemien hospodársky významných zvierat - koní, hovädzieho dobytka, oviec, kôz, hydiny, králikov, holubov a včiel. Dočítate sa v nej o ich histórii, pôvode, procese šľachtenia, nájdete v nej charakteristiku jednotlivých plemien, ako aj informácie o aktuálnom stave chovu. Texty sú doplnené množstvom fotografií. Kniha je pútavým čítaním nielen pre chovateľov, ale aj pre bežného čitateľa. Ponúka veľa historických zaujímavostí. V mnohých kapitolách prináša u nás doposiaľ nepublikované informácie.

Publikácia je jedinečná nie len na Slovensku, ale aj v európskom priestore, nakoľko doposiaľ nikto tak detailne nepopísal naozaj všetky svoje národné plemená na jednom mieste. Národné plemená hospodárskych zvierat po stáročia dotvárali ráz našej krajiny. Sú geneticky prispôsobené tunajším prírodným podmienkam. Sú nenáročné na chov. Za ich existenciou stojí dlhoročná práca našich predkov, chovateľov a šľachtiteľov. Z genetického hľadiska sú základným kameňom šľachtenia nových plemien. Napriek tomu ich chová pomerne málo chovateľov. Vydanie publikácie je vyvrcholením našej snahy o ich propagáciu a zachovanie. Našim zámerom bolo vytvoriť knihu, ktorá bude poskytovať odborné informácie, avšak čitateľsky zaujímavým štýlom. Veríme, že sa nám to podarilo naplniť a že ňou inšpirujeme nových záujemcov o chov týchto krásnych zvierat.

Kniha uzrela svetlo sveta 3. júla počas 6. ročníka podujatia Chovateľský deň v skanzene: Deň slovenských plemien v skanzene Vychylovka. Do života ju uviedol Ján Škorňa z obľúbenej relácie Farmárska revue.

Jak dlouho jsi tuto knihu připravoval?

Myšlienka napísať ju sa zrodila práve počas tretieho ročníka spomínaného podujatia, ktoré je zaradené do kalendára národných výstav MPRV SR. Na začiatku bolo potrebné urobiť zber dát, získať vstupné informácie z relevantných zdrojov. Nasledovalo písanie samotných textov, ktoré trvalo približne dva roky. K tomu sme ešte museli zabezpečiť kvalitné fotografie. Celkovo sme ju teda pripravovali päť rokov.

Zemědělství je nejen tvým koníčkem, ale i profesí. Můžeš krátce popsat současnou situaci?

Keďže som vždy inklinoval k oblasti poľnohospodárstva, moje mimopracovné aktivity i práca v poľnohospodárskom sektore je zameraná na výživu zvierat a rastlín. Bohužiaľ doba je veľmi zlá, musel som sa tento rok vrátiť do oblasti priemyselného balenia, v ktorom som pôsobil i v minulosti. Takže mám dve práce, veľkú oporu u manželky a naše deti, ktorým predávam vedomosti získané od dedov, ale i vlastné. Hlavne vzťah k pôde a všetkému živému.

Pohybuješ se na Slovensku i v České republice. Je mezi zemědělstvím těchto zemí velký rozdíl?

Musím konštatovať, že je, a veľmi výrazný. V Čechách je poľnohospodárska politika v porovnaniu so Slovenskom vo väčšej miere lepšie nastavená. V poslednej dobe ale vidím snahu ako keby zjednotiť jednotlivé opatrenia v rámci našich štátov skôr k horšiemu.

Potraviny patří k základním potřebám člověka. Většinou je nakupujeme v obchodech zahraničních řetězců. Jak se díváš na současnou kvalitu potravin?

K tomu poviem len jedno zamyslenie. Môžu byť potraviny rovnako kvalitné, keď v rámci EU sú rôzne podporné mechanizmy na ich produkciu?

Mají naši místní zemědělci a producenti potravin stejné podmínky při dodávkách do řetězců jako dodavatelé zahraniční?

Moja rodina nie je zástancom supermarketov, »krmítek«. Sme v rámci rodiny takpovediac sebestační. Ale i zákazník sa mení, čo je dobré, a žiada regionálne potraviny. No a politika reťazcov narazila na problém, že nemá kto dodávať potrebné objemy za požadované ceny.

Ja len dúfam, že i obchodné reťazce zmenia svoju obchodnú politiku a budú kopírovať trendy ako v okolitých štátoch EU.

Je něco pozitivního, na co bys chtěl v oblasti zemědělství upozornit?

Teší ma, že ešte každodenne stretávam zapálených ľudí v tejto oblasti. To je ale preto, že v tejto oblasti pracujú ľudia, ktorí vedia, že ich konečný výsledok nezáleží len od nich, ale i od vyššej moci. Všeobecne sú to ľudia pokorní a čestní. Každý gazda bol odjakživa samostatný a nečakal na to, či mu niekto niečo dá, skôr naopak. Každé zriadenie sa to snažilo zmeniť, ale stále sú tu, to je pozitívne.

A naopak. Co tě překvapilo nemile?

Nemilé je to, že sa snaží terajšia spoločnosť poľnohospodárov vykresľovať iba ako tých, ktorí berú len dotácie. Sčasti si za to môžeme i sami, že sa dáme kupovať za lacný groš.

Máme na Slovensku nebo v České republice šanci opět zvýšit počty stád hovězího nebo vepřového dobytka, a zvýšit tak svoji soběstačnost?

Šanca je vždy, len otázka je, kto a za akých podmienok bude pracovať pri zvieratách. Tohoto čierneho Petra má v rukách každá vláda. Systematickou podporou vo všetkých oblastiach sa to dá. Ale pozor, dobrú dojnicu nevychováme za jeden rok, to trvá minimálne štyri roky, a všetko sa nedá kúpiť. Lebo dobrý gazda nepredáva najlepšie zvieratá.

Není ti smutno, když vidíš zarostlá a neudržovaná pole? Bude možné někdy zvrátit evropské dotace na tyto neprodukční plochy?

»Ak niekomu daruješ rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, ak ho naučíš loviť, dáš mu potravu na celý život.« Takto nejako by som stručne charakterizoval dotácie v rámci EU politiky. Mňa len udivuje, že máme dotácie v rámci EU, a na jednej strane dotujeme neprodukčné plochy, a na druhej strane sa všade hovorí o nedostatku potravín. A ak sa pšenica nedovezie z Ruska a Ukrajiny, bude problém v EU. Niečo je asi špatne nastavené, nie?

V čem vidíš pro zemědělství největší riziko při současném extrémním růstu cen energií? Opravdu nám může hrozit nedostatek potravin?

Nevidím riziko, že by potraviny neboli, ale skôr v akej cene budú a či na nich budú mať bežní ľudia. V samej podstate Slovensko a Česko dokáže i dokázalo v minulosti byť v potravinách sebestačné. Stačilo by len na chvíľu zaviesť v rámci EU štatút hospodárskej mobilizácie, a to by sme pocítili, akých máme susedov v rámci EU. Chcem tým povedať, že niektoré štáty v rámci EU už teraz nakupujú do štátnych hmotných rezerv základné potraviny. Tak ako to bolo v minulosti normálne i u nás.

Mají lidé zájem pracovat v zemědělství? Je to celoroční těžká práce za každého počasí…

Bohu vďaka, ešte sa nájdu. Práca v poľnohospodárstve je viac poslanie ako práca. Je náročná na čas, pretože ste odkázaný na počasie. Musíte veľmi predvídať a vnímať celú prírodu komplexne. To vyžaduje celoživotné vzdelávanie. A v tom je to krásne.

Mohou k zemědělství přivézt lidi moderní technologie?

Skôr by som povedal, že bez moderných technológií to ďalej nepôjde. V dnešnej dobe je práve problém všeobecný náhľad spoločnosti, že poľnohospodár je ten, čo mu trčí slama z čižiem. Opak je pravdou. Každý človek v poľnohospodárstve bez použitia PC nedokáže už fungovať. Začína to napríklad základnými povinnosťami vo vzťahu k štátnej správe. Končí meteostanicami, ovládaním poľnohospodárskej techniky GPS systémami, prípadne precíznymi metódami hnojenia s využitím umelej inteligencie alebo inteligentným robotickým dojením. Preto i náklady na pracovnú vysoko kvalifikovanú silu rapídne stúpajú. Čo si málokto uvedomuje. Moderné technológie v tejto oblasti  bohužiaľ nahrádzajú ľudskú prácu, bez ktorej pri tomto odvetví nikdy nepôjde.

Aktuálním tématem je udržení vody v krajině. Jak se na to díváš ty? Existuje levný a rychlý recept? Bez vody není život.

Počas prvej svetovej vojny došlo k uvoľneniu pomerov v ochrane lesov a poľnohospodárskej pôdy. Prejavilo sa to v svojvoľnej ťažbe dreva a neregulovanom pasení dobytka na lesných pozemkoch. Národné zhromaždenie ČSR odsúhlasilo zákony o dočasnej ochrane lesov, ktorými sa znovu uviedli Tereziánske zákony z rokov 1879 a 1898.

Naši pradedovia nevymýšľali koleso, ale použili len to, čo tu stáročia fungovalo, a dobre.

Po druhej svetovej vojne vlastne boli nútení naši predkovia spraviť podobný krok. Keďže v povojnovej ČSR bola krajina zdevastovaná, v r. 1959 bola založená samostatná rozpočtová organizácia Výskumný ústav závlahového hospodárstva s celoštátnou pôsobnosťou. Dôvodom boli v tej dobe ako i teraz problémy v oblasti hospodárenia s vodou v poľnohospodárstve, agrotechnika v závlahách, závlahová technika, ako aj ekonomika a organizácia závlahového hospodárstva. A zase len čerpali z minulosti. Nerozumiem, prečo v našich krajinách naši odborníci majú iný patent na rozum. Stačí využívať vedomosti predkov, a to boli naozaj lacnejšie riešenia. Nemali také technológie ako my. Asi sme tak zahĺbení v tých poznatkoch, že pre nich nevidíme podstatu veci.

A co pesticidy, hnojiva? Obejde se bez nich dnešní zemědělství, nebo jsou již nepostradatelnou nutností?

Myslím si, že by sme sa zaobišli i bez pesticídov a minerálnych hnojív, ale je nás na zemi takmer osem miliárd. To nie je až tak veľa, ale ľudstvo má obrovské nároky, v čom vidím najväčší a obrovský problém. Už nám nestačí povestný puntíkatý plechový hrneček, ako našim predkom. Ak by dnes mala pôda rovnakú úrodnosť ako na začiatku 20. storočia, bez pridávania umelých hnojív, na nasýtenie a uspokojenie súčasného počtu obyvateľov by sme potrebovali štyrikrát viac poľnohospodárskej pôdy.

Sú dve možnosti - alebo cely svet bude mat rovnaké a nižšie nároky na pohodlie, budú si všetci rovní, alebo bude spoločnosť naďalej silne konzumná, z čoho mám vážne obavy, že budeme čeliť vážnym nepokojom.
Děkuji za tvůj čas a odpovědi. Přeji ti hodně dalších úspěchů!
Profily ParlamentníListy.cz jsou kontaktní názorovou platformou mezi politiky, institucemi, politickými stranami a voliči. Názory publikované v této platformě nelze ztotožňovat s postoji vydavatele a redakce ParlamentníListy.cz. Pro zveřejňování příspěvků v této platformě platí Etický kodex vkládání příspěvků a Všeobecné podmínky používání služby ParlamentníListy.cz.
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstoupit do diskuse Komentovat článek Tisknout
reklama