Branislav Fábry: Humanitárna katastrofa a utečenecká kríza v Jemene

03.01.2016 13:30 | Zprávy

Pri prejavoch politikov na Nový rok 2016 sme boli svedkami, ako sa mnohí politici krajín EÚ pokúšali presvedčiť vlastných občanov, že majú veľa dôvodov na optimizmus. O optimizme hovorila najmä nemecká kancelárka A. Merkelová. Pri hlbšom zamyslení však nie je až tak veľa dôvodov na optimizmus – v sociálno-ekonomickej oblasti, v oblasti zahraničnej politiky a ani v oblasti bezpečnosti. Jedným z hlavných problémov bude aj v roku 2016 určite pretrvávajúca utečenecká kríza a práve tu by mali politici otvorene poukázať na nové problémy s migrantmi na Blízkom východe. Na obzore sa črtá ďalší vážny problém a to je situácia v Jemene…

Branislav Fábry: Humanitárna katastrofa a utečenecká kríza v Jemene
Foto: repro foto Youtube
Popisek: Uprchlíci, ilustrační foto

Rozporuplná politika EÚ a utečenci

Dnes je očividné, že v roku 2015 preukázala EÚ svoju neschopnosť vyrovnať sa s problémom utečeneckej krízy. Namiesto skutočných riešení politici veľkých štátov ako Nemecko podcenili situáciu a zahrnuli arogantnou kritikou tých, ktorí mali na riešenie problémov odlišný názor. Situácia sa však ukázala oveľa komplikovanejšou, než západní politici čakali a postupne sami začali prijímať niektoré opatrenia, ktoré predtým kritizovali u iných, najmä u V. Orbána (výstavba plotov). Žiaľ, utečenecká kríza jasne odhalila dvojtvárnosť politiky EÚ. Na jednej strane sa EÚ snaží vystupovať voči utečencom prichádzajúcim do Európy s verejne deklarovaným humanizmom, na druhej strane však komplikuje a niekedy i zhoršuje situáciu v krajinách pôvodu utečencov.

Žiaľ, v Iraku a v Sýrii stála EÚ dlhodobo na strane tých, ktorí nárast počtu utečencov spôsobovali. EÚ spolupracovala s Tureckom a Saudskou Arábiou, ktoré sa ukázali ako hlavní podporovatelia teroristov z ISIL. Intervenčná politika štátov EÚ voči ISIL bola tiež dvojtvárna: na jednej strane už od septembra 2014 štáty EÚ pristúpili ku koalícii vedenej USA, v skutočnosti však zásah iba predstierali a územie pod kontrolou ISIL sa ďalej rozširovalo. Obrat vo vojne nastal až po začiatku ruských náletov od 30. septembra 2015. A práve to prinieslo i zníženie počtu vnútorne vysídlených osôb v Sýrii. EÚ sa však v sýrskej vojne ešte stále nepridala k sýrskym vládnym silám a naďalej protiprávne intervenuje bez súhlasu oficiálnej vlády.

Navyše uzavrela pokryteckú dohodu s Tureckom, ktorému sľúbila tri miliardy eur pomoci, zjednodušenie v otázke víz a urýchlenie prístupového procesu do EÚ. To všetko za prísľub, že Turecko bude šikanovať ľudí, ktorí by chceli cez jeho územie migrovať do EÚ. Je paradoxné, že EÚ na jednej strane predstiera humanisticky prístup k utečencom na svojom území, na druhej strane si od Ankary vykupuje tvrdší postup voči utečencom miliardami eur. Nepochopiteľné je aj to, ako EÚ bez problémov akceptuje turecké agresie na území susedných štátov, od Cypru až po Irak. Analogicky v prípade Ruska a jeho postupu na Ukrajine zavádzala dokonca i sankcie.

Humanitárna katastrofa v Jemene

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Michal Zuna byl položen dotaz

Koho přesně tím myslíte?

Vy: Nenechme populisty a extremisty vzít si naši zemi a odvléct ji na stranu vrahů a okupantů. Myslíte, že když vyhraje ANO, což je dost pravděpodobné, že bude na straně Ruska? Jasně, kdyby vyhráli komunisti nebo SPD, tak by se to stát mohlo, ale to snad nehrozí. A k té propagandě - postřehl jste, ž...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jiří Weigl: Utajená návštěva a neradostné vyhlídky

15:49 Jiří Weigl: Utajená návštěva a neradostné vyhlídky

Pondělní glosa Jiřího Weigla