Čo vieme, je že, sa v tej dobe mnohým novinárov vyhrážali, aj fyzicky ich napadli (viď Peter Tóth), ale nezabíjali ich. Toto nie je miestnym zvykom.

Ďalšia nejasnosť – bežné modus operandi slovenskej mafie má dve podoby: osamelý výstrel odstreľovača z diaľky alebo paľba samopalom zblízka. Ale vniknúť niekomu do domu (teda prekonať dvere a varovať tým obete) a zabiť obete čistými dvomi strelami? To sa stalo v prípade advokáta Ernesta Valka, ale to nebola mafiánska poprava.

Rimania už pred dvomi tisícročiami našli tú správnu otázku na to, kto čin spáchal – Cui bono? Komu to prospelo? Spomína sa meno Mariana Kočnera a jeho údajné vyhrážanie. Tak ak sa vyhrážal, bol by blázon, keby na niečo takéto aj dal pokyn. Navyše, dnes je slovenské podsvetie fakticky rozbité a nie je komu zadať takúto „prácu".

A tiež dôležitý detail – u nás nebolo zvykom útočiť na ženy a deti (Adamčove besnenie je výnimkou, nie pravidlom).