Napriek rozdielnosti správ vidieť, že je to činnosť, ktorá má za cieľ vytvárať o súčasnom Rusku zlý dojem so zjavným úmyslom poškodiť a oslabiť ho. Vo svojom súhrne ide o vedenie informačnej vojny. Negatívny obraz Ruska po rozpade ZSSR sa začal šíriť už dávnejšie. Azda už odvtedy, keď sa ministrom zahraničných vecí stal J. Primakov a v politike Moskvy sa začalo hovoriť o národných záujmoch.

Medzníkom je aj prejav V. Putina na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vo februári 2007, kde otvorene kritizoval úsilie USA o monopolárnu svetovládu. Za privilégium Ruska, potvrdené dejinami, označil uskutočňovanie nezávislej zahraničnej politiky. Tieto a ďalšie vyjadrenia ruského prezidenta (aj na adresu NATO) a zdôrazňovanie potreby vytvoriť multipolárne usporiadanie medzinárodných vzťahov a bezpečnosti v nich (pridala sa k tomu aj ČĽR) viedli časť mediálno-politickej mašinérie Západu k záveru o tom, že ide o začiatok novej studenej vojny zo strany Moskvy.

Zvýšenie záujmu západných médií hlavného prúdu o bezbrehú kritiku ruskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez patričných argumentov a zdôvodnenia – zostrenie informačnej vojny proti Rusku – možno sledovať od septembra 2013. Moskovskej diplomacii sa vtedy podarilo prvýkrát od konca studenej vojny zvrátiť plány USA na vojenský zásah vo vytypovanom štáte – v Sýrii (potom ako bolo zneužité vyhlásenie bezletovej zóny nad Líbyou v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN na letecké útoky podporujúce vzbúrencov proti jej legitímnej vláde).

O necelé tri mesiace neskôr pribudla téma kyjevského Euromajdanu. Bezpečnostná situácia na Ukrajine sa dramaticky zhoršila, pričom sa v tom videl aj značný vplyv Moskvy. Po krymských udalostiach v marci 2014 sa voči Rusku prijali už aj sankcie – teda od ovplyvňovania (manipulácie) informácií a komunikácie sa prikročilo aj k reálnym politickým a ekonomickým krokom na zamedzenie údajne nebezpečného rastu vplyvu Ruska a možností jeho využívania.

V septembri tohto roku došlo k ďalšiemu zostreniu informačnej vojny proti Rusku a znovu v súvislosti s vývojom v Sýrii a na Ukrajine. V jadre ide o staronové avšak sofistikovane modifikované témy. Zhrnieme ich do dvoch základných oblastí, ktoré zahŕňajú širokú a pestrú škálu problémov.

Prvá súvisí s tým, že bez dôkazov a v protiklade s realitou sa Rusko obviňuje, že nemá záujem na politickom riešení sýrskej krízy a neplní záväzky, ktoré prijalo. Možno ide o náhodu, ale problém sa otvoril v čase, keď uplynul rok od nasadenia ruských vzdušno-kozmických síl v Sýrii na pozvanie vlády v Damasku, ktoré zmenilo situáciu vo vojne. Zamyslieť sa treba aj nad vyjadrením hovorcu Ministerstva zahraničných vecí USA J. Kirbyho (bývalého kontraadmirála), že ak sa nezmení postoj RF k riešeniu sýrskej krízy, hrozia vo veľkých ruských mestách teroristické útoky, čo ďaleko prekročilo rámec „civilizovanej“ informačnej vojny.

Druhá sa týka Ukrajiny, kde sa objavila nová verzia vyšetrovacej správy o zostrelení Boeingu 777 na linke MH17, ktoré mala zasiahnuť raketa vypálená z mobilného protilietadlového systému Buk, dopravená do oblasti z Ruska. Stálou témou je, že obviňovanie Moskvy z nedostatočného tlaku na ukrajinských separatistov, aby splnili požiadavky minských dohôd, ktoré sa však často považujú za nerealizovateľné. Zdá sa, že treba zvýšiť mediálno-politický záujem o krízu Ukrajinu, ktorý upadá.

Nevôľu na Západe vyvolali výsledky volieb do dolnej komory ruského Federálneho zhromaždenia – Štátnej dumy –, ktoré neočakávane priniesli historicky najlepšie výsledky pre vládnu stranu Jednotné Rusko. Napriek pokusom poukazovať na neregulárnosť volieb a ich manipulovanie táto téma „neprerazila“. OBSE, ktorá vyslala na voľby 450 pozorovateľov, konštatovala, že transparentnosť volieb sa zvýšila, no demokratické princípy nie sú uplatňované v plnej miere.

Nový systém volieb, ktorý sa uplatnil prvýkrát (najmä voľby v jeden deň), bol právne starostlivo formálne upravený. Zmenili sa pravidlá, na čo nevedeli všetky subjekty so záujmom o účasť vo voľbách reagovať a kritizovali to. Na priebeh volieb bolo množstvo sťažností, ale výsledky výrazne neovplyvnili. Problémom je nízka účasť vo voľbách (necelých 48 %), s čím sa však stretávame aj inde.

Zostrenie informačnej vojny proti Rusku možno vidieť aj v spojení s vrcholiacou kampaňou pred prezidentskými voľbami v USA. Ruská karta v nej už dlho (možno ešte nikdy) nehrala takú úlohu ako v tomto roku. Vidieť enormnú snahu washingtonského establišmentu za každú cenu zabrániť víťazstvu D. Trumpa, ktorý sa viackrát s uznaním vyjadril o V. Putinovi i o pozícii Ruska v súčasnej svetovej politike.

Politika Moskvy nie je bez chýb a možno voči nej mať výhrady a diskutovať o nich. Lež súčasný spôsob informovania o Rusku v západných médií hlavného prúdu svetu neprospieva a povedie len k čoraz väčšiemu chaosu aj tak už dosť zložitej politiky, ekonomiky i bezpečnosti.

Pre väčšinu obyvateľstva štátov EÚ ide v tejto informačnej vojne o to, že sú vlastne nútenými divákmi. Existuje však nebezpečenstvo, že sa môžu premeniť na obete informačnej vojny, keď na nich dopadnú negatívne dôsledky procesov, ktoré sa v tejto vojne roztáčajú.