Výdavky na zbrojenie vo svete

Keď sa celkovo pozrieme na krajiny, ktoré v 21. storočí vydávali na obranu najviac, tak jednoznačne dominujú štáty NATO a ich spojenci. Členské štáty NATO vydávajú na zbrojenie podstatne viac než zvyšok sveta. Podľa posledných údajov samotné USA vydávajú 611 miliárd dolárov ročne, čo tvorí takmer dve pätiny svetových zbrojných výdavkov. USA vydávajú na zbrojenie skoro dvakrát viac než všetky krajiny BRICS spolu. V prvej desiatke zbrojného rebríčka sa však nachádzajú traja ďalší členovia NATO (Francúzsko, V. Británia a Nemecko), ako aj traja strategickí spojenci Západu (Saudská Arábia, Japonsko, Južná Kórea).

V druhej desiatke zbrojného rebríčka tiež dominujú hlavne spojenci USA a krajiny, kvôli ktorým Západ údajne zbrojí, výrazne zaostávajú. Ani Irán ani KĽDR nemôžu konkurovať zbrojeniu spojencov USA. Irán vydal na zbrojenie v minulom roku asi 12 miliárd dolárov, čo je neporovnateľne menej než hlavní spojenci USA v regióne – Saudská Arábia 63 miliárd a SAE 22 miliárd. Irán je podľa výdavkov na zbrojenie medzi krajinami Blízkeho východu až na piatom mieste. Naopak, Saudská Arábia po uzavretí nových zbrojných dohôd s USA za 110 miliárd čoskoro predbehne i Rusko (69 miliárd ročne) a dostane sa opäť na tretie miesto svetového zbrojného rebríčka.

Dosiahne sa však novým zbrojením NATO a jeho spojencov na Blízkom východe viac bezpečnosti vo svete? Už dnes možno konštatovať, že nie. Saudská Arábia vďaka novým kontraktom s D. Trumpom dokáže zničiť viac infraštruktúry v Jemene, vyvolať väčšiu epidémiu cholery, spôsobiť väčšiu utečeneckú vlnu, ale vyriešiť konflikt v Jemene nedokáže, tak ako ho nedokázala vyriešiť doteraz. Možno mať i obavy, že mnoho z amerických vojenských dodávok pre Saudskú Arábiu skončí v rukách teroristov z ISIL alebo al-Kajdy, pôsobiacich v Sýrii. To tiež k väčšej bezpečnosti Európy nepomôže.

Negatívne následky môže priniesť i reakcia krajín, ktoré sa západným zbrojením budú cítiť ohrozené. V súvislosti s napätím medzi USA a Čínou vo východnej Ázii pociťuje znepokojenie Peking, ktorý má potenciál viesť so Západom rovnocenné preteky v zbrojení. Ešte väčšie obavy z nárastu zbrojenia na Západe však musia mať štáty, ktoré nemajú čínsku ani ruskú veľkosť. Mnoho štátov v Afrike, na Blízkom východe alebo v Latinskej Amerike, ktoré nemajú ideálne vzťahy so Západom, považuje nové západné zbrojenie za hrozbu. Imperatívom daného štátu potom bude pripraviť sa na možnú konfrontáciu svojím vlastným zbrojením. Vzhľadom na to, že ide zväčša o chudobné krajiny, takéto nové zbrojenie môže zásadne zhoršiť sociálnu situáciu obyvateľstva...

Pokiaľ ide o Európu, vzorovým žiakom zbrojárskej loby je Grécko. To dlhodobo vedie v rebríčkoch štátov EÚ s najvyššími výdavkami na zbrojenie a práve náklady na zbrojenie výrazne prispeli k jeho ekonomickému kolapsu. Médiá síce radšej píšu o „tučnom Grékovi“ než o „tučných kontraktoch“ zbrojárskych firiem v Grécku, ale dokonca ešte dnes, v čase prísnych reštriktívnych opatrení, vydáva Grécko v pomere k svojmu HDP na zbrojenie najviac zo všetkých európskych spojencov USA. Napriek tomu je grécka schopnosť brániť vlastnú krajinu pochybná. Vojaci, ktorí vidia zúfalú situáciu vo vlastnej krajine, sú demoralizovaní a tisíce tankov či obrnených vozidiel pri aktuálnych hrozbách (migrácia, terorizmus) nepoužiteľné.