To, že si presudohumanizmus osvojila nielen pravica, ale aj ľavica, podlomilo vieru majoritnej spoločnosti v schopnosti existujúcich politických elít riešiť reálne problémy.

Hlavným aktérom tlaku na politické strany a štátne orgány, aby si túto ideológiu osvojili, sú medzivládne a neziskové organizácie. Tí, ktorí sa vzpierajú prijať ju, sú označení za spiatočnícke, reakčné a polofašistické živly.

Dnešná kríza EÚ je tak z veľkej časti výsledkom týchto fanatických minorít, ktoré hľadajú fašistov, xenofóbov, populistov... t. j. odporcov tejto humanistickej legislatívy. Na to im slúži vytváranie vlastných a veľmi širokých definícií fašizmu, ktoré im umožňujú obviniť takmer každého z koketovania s touto ideológiou.

Vyspelé spoločnosti sa ich naľakali a dali im voľný priechod vo všetkých krajinách EÚ.

Zo strachu pred nimi sme zmenili históriu, učebnice, výchovné metódy, legislatívu a politické ciele... a dali sme im moc! (Keď však opona „krásnych rečí“ vďaka kríze spadla , na javisku zostali iba bezradní rojkovia.)

Anonymní, neznámi autori tohto náboženstva spolu s minoritami ovládli svet svojimi univerzálnymi všeľudskými ideami, obmedzili práva väčšiny a nahradili volené orgány. 

Ich pseudohumanizmus čerpá silu z ďalekej budúcnosti a kdesi z kozmu. Ich presvedčenie, že všetci nevyhnutne smerujeme do kozmopolitnej globalizovanej spoločnosti ich napĺňa fanatickou vierou.