František Škvrnda: Meniaca sa politická atmosféra v Nemecku

29.09.2016 13:36 | Zprávy

Zjednotenie Nemecka (ktorého rýchlosť britskí, ale najmä francúzski politici príliš nevítali, možno cítili, či priam sa obávali, že sa tam ešte zvýši vplyv USA a to netušili zánik ZSSR) z neho urobilo najvplyvnejší štát Európskych spoločenstiev, neskôr EÚ. Súčasné Nemecko predstavuje aj svojrázny barometer trendov a tendencií v európskej politike, ktoré sa prejavujú najmä v ekonomickej oblasti, ale majú aj sociálne a kultúrne súvislosti. Predpovede politickej atmosféry však ani v Nemecku nie sú také jednoduché, ako predpovede vývoja atmosférického tlaku.

František Škvrnda: Meniaca sa politická atmosféra v Nemecku
Foto: archív autora
Popisek: Angela Merkelová

Vzhľadom na veľkosť Nemecka, ale aj jeho zložitú administratívnu štruktúru, je viac dôvodov aj na analýzu krajinských volieb. Nemecko – Bundesrepublik Deutschland – totiž pozostáva (od roku 1990) zo 16 subjektov – spolkových krajín, ktoré sa rôzne odlišujú.

Šestnásť nemeckých spolkových krajín

Sú to tri slobodné štáty – Bavorsko (12,844 mil. obyv.), Durínsko (2,171 mil. obyv.) a Sasko (4,085 mil. obyv.)

Tri krajiny majú štatút mestských štátov. Ide o dve hanzovné mestá – slobodné hanzovné mesto Brémy (0,971 mil. obyv.) a slobodné a hanzovné mesto Hamburg (1,787 mil. obyv.). Berlín – ako hlavné mesto je zároveň krajinou (3,520 mil. obyv.).

„Jednoducho“ len spolkové krajiny sú Bádensko-Württembersko (10,880 mil. obyv.), Brandenbursko (2,485 mil. obyv.), Dolné Sasko (7,927 mil. obyv.), Hessensko (6,176 mil. obyv.), Meklenbursko-Predpomoransko (1,612 mil. obyv.), Porýnie-Falcko (4,053 mil. obyv.), Sársko (0,996 mil. obyv.), Sasko-Anhaltsko (2,245 mil. obyv.), Severné Porýnie-Vestfálsko (17,866 mil. obyv.), Šlezvicko-Holštajnsko (2,859 mil. obyv.)

Počty obyvateľov jednotlivých krajín sú uvedené najmä preto, aby sme si uvedomili, že v mnohých prípadoch sú väčšie ako v malých európskych štátoch – aj na Slovensku. Viac ako polovica nemeckého obyvateľstva žije v troch najľudnatejších krajinách, teda existuje aj rozdielna „špecifická politická váha“ jednotlivých spolkových krajín a tým aj volieb v nich.

Doplníme, že päť krajín (ale v inom administratívnom usporiadaní) tvorilo bývalú Nemeckú demokratickú republiku – Brandenbursko, Durínsko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Na tomto území sa nachádzala aj časť Berlína, ktorá bola jeho hlavným mestom a dnes sa označuje za východnú. Dnešné mesto – spolková krajina Berlín – vzniklo znovuzjednotením s územím Západného Berlína, ktoré však podľa Štvorstrannej dohody (ZSSR, USA, Francúzsko, Veľká Británia) z roku 1971 nebolo súčasťou Spolkovej republiky Nemecko. Riadil ho Senát mesta a oficiálne sa označovalo ako Berlin (West). Ku koncu roka 1989 žilo v Berlíne – hlavnom meste NDR 1,297 mil. a v Západnom Berlíne 2,131 mil. obyv.

Systém krajinských volieb v Nemecku

Špecifikom nemeckého krajinského volebného systému je, že v každej krajine môžu voľby prebehnúť samostatne, teda ináč, ako to poznáme z väčšiny európskych štátov (aj federatívnych), kde sa voľby v takýchto administratívnych celkoch konajú spravidla v jednom termíne. V súčasnosti majú päťročný cyklus (jedine v Brémach štvorročný), ktorý sa skracuje len výnimočne, napr. v Berlíne boli riadne voľby v roku 1999 a predčasné v dôsledku tzv. bankovej aféry sa uskutočnili v roku 2001.

V súčasnosti je „najstarší“ krajinský parlament v Sársku (z marca 2012), Šlezvicku-Holštajnsku a Severnom Porýní-Vestfálsku (z mája 2012), kde sa teda budú konať voľby ešte predtým, ako majú byť do Spolkového parlamentu (Bundestagu) – pravdepodobne na jeseň 2017 (majú štvorročný cyklus a naposledy sa konali 22. septembra 2013).

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

autor: PV

Ing. Kateřina Konečná byl položen dotaz

NATO

Jaké války podle vás rozpoutalo NATO, o kterém tvrdíte, že je agresivní pakt? A dokážete si představit, že bysme se sami ubránili třeba agresi Ruska, kdyby nás napadlo jako Ukrajinu, protože to se vyloučit nedá. Nebo vám by se líbilo, kdybychom byli zas pod diktátem z Moskvy? Někdy si říkám, že ANO....

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Petr Hampl: O klukovském hrdinovi

15:26 Petr Hampl: O klukovském hrdinovi

Denní glosy Petr Hampla.