V nedávnom príspevku v časopise „Zem a vek“ som napísal: „Pokračuje sa v rafinovanom ťažení proti domácim potravinám, znižuje sa podiel sebestačnosti, svetoobčania jasajú, ako rýchlo sa adaptujeme na liberalizáciu podnikania. Importované potraviny boli zo začiatku lacnejšie, pekne balené, takže domáci trh bol doslova zaplavený týmito lacnými produktmi, v ktorých nerozoznáte, z čoho sú vyrobené a aké zdravotné riziká predstavujú. Ak budú naďalej lacné, budú kupované aj napriek nostalgickým odporúčaniam a dobre mienenej verbálnej podpore vlády kupovať domáce potraviny. Jedno je isté – povedie to k vážnemu poklesu záujmu o domáce výrobky, k znižovaniu až možnému zániku domácej poľnohospodárskej produkcie. Podľa skúseností z predaja priemyselného tovaru, ak výrobca získa trh, začne postupne zvyšovať ceny, po čase, ak je pretrvávajúci záujem prípadne oznámi, že dáva prednosť inému odberateľovi. Už teraz sa však presviedčame, že susedné Rakúsko má lacnejšie a kvalitnejšie základné potraviny v podmienkach niekoľkonásobne vyšších príjmov! Obnova domáceho poľnohospodárstva, ktoré je veľmi komplexným a náročným výrobným odvetvím. bude bolestná, dokonca až nemožná, lebo nebude s kým, nové generácie to nebudú vedieť, ani chcieť. Zanikne profesia poľnohospodára, čo vidíme koniec koncov už teraz, keď druhá či tretia generácia po bývalých gazdoch nemá k poľnohospodárstvu vzťah a byť poľnohospodárom nechce, ani nevie.“
Vkladal som nádeje, že či už z dôvodov lásky k prírode či z dôvodov nedostatku iného zamestnania po ukončení poľnohospodárskeho vzdelania, sa stanú poľnohospodármi aj nadšenci, ktorí doteraz na pôde nepracovali, lebo pochádzajú z rodín bezzemkov. To však nezohľadnil zákon, ktorý prakticky znamená ochranu majetku, a nie prírodného zdroja (pán Danko sa ním chváli ako zákonom na ochranu pôdy z dielne SNS), ktorý neviem prečo vyžaduje od záujemcov doterajšie hospodárenie na pôde, a nie záruku aspoň dvadsaťročného hospodárenia, ak má vzniknúť rodinná farma.
Takže už je to tu! Vlani pod zámienkou prebytku mlieka boli chovatelia kráv nútení mlieko vylievať, lebo výkupné ceny nepokryli pomaly ani polovicu nákladov. Reagovali na to, ako reaguje každé iné výrobné odvetvie – zbavili sa kráv, predali ich na mäso. Po roku nemáme mlieko a maslo, ktoré sa z mlieka vyrába je (zatiaľ len) dvojnásobne drahšie, teda pre väčšinu dôchodcov a chudobnejších občanov prakticky dostupné len ako sviatočný dezert
Mali sme veľmi dobre organizovaný a prosperujúci poľnohospodársko-potravinársky komplex, ktorý bol v eufórii svetoobčianstva de facto zničený zrušením domáceho spracovateľského priemyslu a domáceho obchodu s potravinami.. Produkty prvovýroby pre potravinárstvo nemá u nás kto ( alebo len v malej miere) spracovať, zanikli mnohé mliekarne, bitúnky, cukrovary, mlyny, konzervárne prerušený je organizovaný transfer poľnohospodárskych plodín k spracovateľovi a ku konzumentovi.
Ak sa v iných podnikateľských odvetviach pracuje so stratou, výrobok sa prestane vyrábať. Môžeme však prestať vyrábať produkty pre výživu, keď jesť potrebujeme každý deň? Propagovaný predaj zo dvora je síce čiastočná náhrada, ale v podstate zúfalá obnova praxe stredovekých remesiel – vyrobíš, ak máš šťastie predáš, ak nie skrachuješ. Zamýšľa sa niekto nad tým čo bude nasledovať, ak chudobnejšia časť obyvateľstva nebude mať možnosť sa najesť ani sa napiť vody ?
Začalo sa to maslom. Čo príde na budúci rok? V ošiali svetového prvenstva vo výrobe automobilov sa zabúda na varovanie FAO/OSN, že na podnet Medzinárodného vedeckého spoločenstva bola na základe hlbokej vedeckej analýzy ešte v 70 rokoch minulého storočia prijatá prvá Svetová charta o pôde živiteľke, v ktorej bol formulovaný princíp, že pre odstránenie hladu na Zemi sa musí každý štát vo svojej praktickej politike snažiť, aby v čo najvyššej miere zabezpečil výživu vlastného obyvateľstva z domácich zdrojov získaných na domácej pôde. V tejto prvej Svetovej charte o pôde sa píše „Optimálne využitie domáceho pôdneho fondu nemôže byť ponechané na živelné pôsobenie momentálnych trhových mechanizmov liberálneho kapitalizmu, lebo sa predpokladá, že ľudstvo bude v budúcnosti čoraz nástojčivejšie čeliť mnohým problémom, z ktorých sa jeden bude určite týkať aj výživy a teda priamo aj dostatku pôdy, predovšetkým jej poľnohospodársky využiteľnej časti“.
Publikujeme v rámci spolupráce se slovenským levicovým portálem Nové slovo.
Vyšlo na Vasevec.cz, publikováno se souhlasem vydavatele.
Psali jsme:
autor: PV
