Ako vidno, výmena ministra, resp. ministrov je v niektorých krajinách, na rozdiel od „demokratického“ Slovenska,  úplne bežná vec. O krajinách Strednej Ázie, na ktoré naše plagiátorské (ne)elity bezdôvodne pozerajú zvrchu, nehovoriac.

Týka sa to aj výmen ministrov zahraničných vecí. Tak napríklad prezident Kirgizska Sadyr Žaparov 22. apríla 2022 v rámci svojej ústavnej kompetencie odvolal z postu ministra zahraničných vecí Ruslana Kazakbajeva, ktorý bol ministrom od októbra 2020.[1]

Následne poslanci kirgizského parlamentu schválili (z 90 členného parlamentu hlasovalo za 71 poslancov) 27. apríla 2022 kandidatúru nového ministra zahraničných vecí Žeenbeka Kulubajeva, ktorého nominoval prezident. Teraz sa len čaká na technické potvrdenie tohto aktu príslušným prezidentským dekrétom.

Na druhej strane post ministra zahraničných vecí Turkménska zastáva od roku 2001 Rašid Ovezgeldyevič Mederov (Raşit Öwezgeldiýewiç Meredow). Predtým bol (od roku 1999) prvým námestníkom ministra zahraničných vecí, ktorým sa stal po tom, ako absolvoval doplnkové vzdelávanie v Diplomatickej akadémii pri MZV RF. A nakoľko je pomerne mladý (nar. 29. mája 1960), je architektom tzv. turkménskej neutrality, tak môže spokojne atakovať rekord ministrovania legendárneho (mister „net“) Andreja Andrejeviča Gromyka, ktorý svoj post zastával od 15. februára 1957 do 2. júla 1985.

V tomto peletóne mu tesne na chrbát dýcha Sergej Viktorovič Lavrov, ktorý riadi ruskú diplomaciu od 9. marca 2004.