„Deň legionárov“ v Lotyšsku

Oslavovať veteránov zločineckej organizácie Waffen SS je naozaj odsúdeniahodná záležitosť, ale v Lotyšsku napriek tomu nejde len o okrajový problém nejakých extrémistov. Naopak, je to vec najvyššej politiky. V 90-tych rokoch sa sviatok veteránov Waffen SS oslavoval dokonca úplne oficiálne, zúčastňovali sa na ňom najvyšší predstavitelia štátu. Vrchol všetkého však prišiel 17. júna 1998, keď bol 16. marec novelou zákona zaradený dokonca medzi oficiálne štátne sviatky Lotyšska!!! V roku 2000 po veľkej medzinárodnej kritike bol síce tento deň odstránený zo zoznamu oficiálnych štátnych sviatkov, ale lotyšskí politici 16. marec naďalej verejne oslavovali a pod symbolmi Waffen SS vykrikovali protiruské heslá.

Glorifikácia nacizmu v Pobaltí bola navyše spätá ešte aj s etnickou diskrimináciou tamojších Rusov. Tí boli po roku 1991 z väčšej časti pozbavení štátneho občianstva a volebného práva. Skúsme si predstaviť, čo by sa asi dialo v Bruseli, keby vláda V. Mečiara v 90-tych rokoch odňala volebné právo väčšine predstaviteľov maďarskej menšiny a vyhlásila 14. marec za štátny sviatok…

Žiaľ, oslava Waffen SS je súčasťou ideológie, ktorá sa rozvinula v Lotyšsku po roku 1991 a samotný lotyšský štát je založený na protiruskom nacionalizme. Ruskojazyčné obyvateľstvo tvorilo v roku 1991 asi dve pätiny obyvateľstva, i keď odvtedy jeho počet výrazne poklesol. Lotyšsko však ostro hlásalo svoju diskriminačnú protislovanskú politiku, pretože inak by politici pri parlamentných voľbách museli viac zohľadňovať názor slovanskej menšiny. A to by mohlo ovplyvniť nielen vzťahy Lotyšska k Rusku, ale napr. i otázku vstupu do NATO. Pre legitimizáciu podpory NATO a nepriateľských vzťahov k Rusku bolo výhodnejšie zhovievavo hľadieť na veteránov Waffen SS ako na „bojovníkov za slobodu“.

Lenže pokiaľ ide o oslavy Waffen SS v Pobaltí, veľmi hanebný je aj prístup tzv. mienkotvorných médií na Západe, vrátane slovenských médií. Väčšinou o pochodoch veteránov Waffen SS a ich sympatizantov vôbec nepísali, ale aj keď o nich písali, tak ich popisovali akosi „neutrálne“.