Spolu s ďalšími dohodami ako CETA alebo TISA možno tento systém pripravovaných zmlúv považovať za pokus o najzásadnejší zásah do práv štátov v 21. storočí. Mnohé z princípov navrhovaných v týchto dohodách sa síce už stali súčasťou vzťahov niektorých štátov s investormi už dávnejšie, avšak napriek tomu ide o tému, ktorá by mala byť otvorená na širšiu diskusiu.

Mýty o voľnom obchode

Jedným z najznámejších mýtov, ktorý sa objavuje pri skúmaní dejín ekonómami, je tvrdenie o fungovaní princípov voľného obchodu vo Veľkej Británii 19. storočia. Tento mýtus formulovali viacerí autori vrátane známeho liberálneho autora L. V. Misesa. Mnohí obhajcovia predstavy o liberalizme V. Británie v prvej polovici 19. storočia poukazovali na boj o tzv. obilné zákony, kde sa skutočne objavoval odpor voči protekcionizmu. V skutočnosti však aj v tomto období určoval charakter ekonomiky jeden z najznámejších monopolov ľudskej histórie.

Tento monopol sa týkal obchodu s Indiou, kde od spojenia tzv. londýnskej a tzv. anglickej Východindickej spoločnosti (1708) určovalo vývoj v krajine dominantné postavenie jednej obchodnej spoločnosti. Tento monopol trval hlboko do 19. storočia a až do roku 1858 mal podnik dominantné postavenie na indickom subkontinente, čo robilo akúkoľvek trhovú súťaž iluzórnou. Pri indickom povstaní „sipáhiov“ 1857 – 1858 sa však obchodná spoločnosť dostala do úpadku a jej záväzky prebral na seba britský štát.

India bola hlavným obchodným partnerom V. Británie niekoľko stáročí a tento obchod bol prísne monopolizovaný, hoci vtedajšia Veľká Británia intenzívne hlásala voľný obchod. Dokonca aj mnohí Briti uverili, že žijú v podmienkach trhovej súťaže, i keď hlavný zdroj bohatstva britskej koloniálnej ríše zostal vyhradený nemnohým monopolistom. V trochu podobnej situácii sa ocitáme aj dnes. Aj v súčasnosti sa propagandisticky velebia princípy slobodnej súťaže na trhu, v skutočnosti sa však skoro všade objavujú rôzne formy koncentrácie a obmedzovania trhových princípov. Koncentráciu a konanie v zhode cítiť v každom odvetví, od software až po energetiku.

Podobne ako v 19. storočí vo Veľkej Británii militantnú trhovú rétoriku podporujú práve tie obrovské obchodné spoločnosti, ktoré zo svojej dominancie profitujú. Tieto obrovské spoločnosti pritom kontrolujú aj politické strany podobne ako Východoindická spoločnosť kontrolovala britských politikov. A tak ako bola v minulosti V. Británia oporou veľkých obchodných spoločností pri ich „investíciách“ v zahraničí, najmä v Indii a Číne, dnes sú oporou veľkých „investičných“ skupín USA. Jedným z hlavných objektov ich záujmu je Európa a, paradoxne, aj mnohé európske spoločnosti sú lojálnejšie voči USA než voči Európe. Vzniká dokonca otázka, či sa vzťah medzi USA a EÚ v súčasnosti sa dá porovnať so vzťahom medzi V. Britániou a Indiou v 19. storočí.