Médiá (predovšetkým tie politické a hlavného prúdu) situáciu často zjednodušujú až krivia. Nikdy nie je jednoznačne predvídateľné, ako sa svet môže na tom-ktorom probléme zvrtnúť, kam ho to či ono opatrenie posunie.

Spomeňme si na rok 2007.

Kto by v onom roku, keď Dow Jones dosahoval dovtedy rekordnú úroveň okolo 14 000 bodov a zdalo sa, že nezadržateľne pôjde len a len hore, očakával, že onedlho príde pád?! Naraz sa však do nášho života dostalo slovo bublina v novom význame a Dow Jones do marca 2009 padol na 6 547 bodov, teda viac ako o polovicu! Kto mal roku 2007 na akcionárskom účte povedzme 100 000 dolárov, o pár mesiacov neskôr to už bolo iba nejakých 46 000 dolárov. A to takýto štatistický akcionár mal ešte šťastie, horšie na tom boli tí, čo neraz celoživotné úspory mali v nehnuteľnosti. Novinári vtedy oprášili klišé, že keď USA zakašľú, Európa dostane chrípku. Nedostala ju len Európa, ale prakticky celý svet. Z vtedajšej recesie sme sa ešte stále nespamätali! Dodnes ničí životy stovkám miliónov ľudí.

Svet akoby na spomínanú skúsenosť zabudol.

Hoci ekonomika je ešte stále na nižšej úrovni, ako bola pred spľasnutím bubliny na americkom trhu nehnuteľností, Dow Jones znova láme nové a nové rekordné úrovne. Ak spomínaný štatistický akcionár nič v portfóliu nemenil, dnes mu pôvodných 100 000 dolárov narástlo na viac ako 128 000 dolárov. Už toto vypovedá, že svet, predovšetkým západný, sa dostal do novej bubliny, ešte väčšej a nebezpečnejšej, ako bola tá, čo s buchotom spľasla na americkom trhu nehnuteľností. Ďalšou takou rastúcou bublinou je napríklad neustále sa zvyšujúci dlh USA, ale aj mnohých ďalších štátov.