Kabinet preto pristúpil k viacerým opatreniam a novinkám. Sám síce takmer vôbec v rozľahlom štátnom aparáte nešetrí, ale o to viac zaťažuje rôzne skupiny obyvateľov – zvyšovaním daní, odvodov a rôznych poplatkov. Denník SME nedávno uviedol charakteristický príklad – ak v rámci rekonštrukcie bytu chce jeho majiteľ posunúť dvere v nosnej priečke o pár centimetrov, zaplatí v porovnaní so samotnou prácou stavebnému úradu za vydanie povolenia poplatok v dvojnásobnej výške ako za samotnú prácu – 750 eur.

Po ôsmich rokoch sa končí aj rovná 19 percentná daň z príjmov. Právnickým osobám stúpne na 23 percent, fyzickým na 25 percent, ale s tým, že takto bude zdaňovaná iba suma nad 3 300 eur. Osobitná sadzba dane vo výške 5 percent bude platiť pre ústavných činiteľov – prezidenta, poslancov, členov vlády. V rovnakom balíku zmien je zároveň stanovené obmedzenie paušálnych výdavkov, obmedzenie uplatnenia daňového bonusu a zrušenie možnosti ich uplatnenia pri prenájme nehnuteľností. Vláda počíta, že tieto zmeny jej prinesú do štátnej kasy takmer 350 miliónov eur.

Ide aj o to, či sa neprepočíta, ale aj o koniec rovnej dane. Ekonómovia sa môžu sporiť o jej výhodnosti či nevýhodnosti, na Slovensku je vnímaná inak – predovšetkým ako symbol reformy v hospodárstve krajiny. Rovná daň prežila tri vlády, vrátane prvej pod vedením Roberta Fica, za jeho druhej už vlády končí. Rovnako ako v politike končia autori jej zavedenia a hlavní politickí súperi Roberta Fica - Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda.