K petičnej akcii sa neskôr pripojili aj predstavitelia skrytej cirkvi a katolíckych veriacich na Slovensku, čím tento „otvorený protest“, ktorý svojím podpisom podporilo 501 590 občanov (z toho 291 284 na Slovensku a 210 306 v Českej republike) nadobudol rozmer celoštátneho významu.

Z celého radu požiadaviek, ktoré petícia predkladala, sa odluka cirkví od štátu ocitla na prvom mieste. Malo to svoje logické opodstatnenie, pretože realizácia tejto požiadavky by nevyhnutne viedla k odstráneniu nežiaduceho a cirkvami toľko kritizovaného komplexného dohľadu štátnych orgánov nad činnosťou a aktivitami cirkevných organizácií. Plné znenie tejto, z pohľadu vtedajších predstaviteľov katolíckej cirkvi najdôležitejšej požiadavky bolo: „Základnou našou požiadavkou je odluka cirkvi od štátu, z ktorej by vyplývalo, že štát sa nebude miešať do organizácie a činnosti cirkvi. Z tejto základnej požiadavky vyplýva väčšina našich ostatných návrhov.“ V podstate išlo o požiadavku nastolenia autonómneho a samosprávneho, t. j. od štátnej moci nezávislého postavenia cirkví, náboženských spoločností a veriacich v štruktúrach štátu, ale aj širšie chápaného verejného života. Po zmene politického systému v novembri roku 1989 pôvodnú požiadavku odluky cirkví od štátu samotná katolícka cirkev spochybnila a odmietla ako neaktuálnu a bezpredmetnú, pretože by v podmienkach nového demokratického systému nepriniesla požadovaný pozitívny výsledok. Práve naopak, podľa mienky jej vedúcich predstaviteľov by mohla spochybniť samotnú existenciu a poslanie cirkví v modernej spoločnosti a ochromiť plnenie tých funkcií, na realizáciu ktorých je povolaná.

Predstavitelia katolíckej cirkvi samotný princíp odluky cirkví od štátu dnes hodnotia a prezentujú odmietavo a otvorene negativisticky, t. j. snažia sa vnútiť verejnosti predstavu o ňom ako o modeli protináboženskom a proticirkevnom, čo v žiadnom prípade neodráža jeho skutočnú podstatu. Podobné tvrdenia sú jednoznačne zavádzajúce a účelové, v skutočnosti je to snaha manipulovať s verejnou mienkou a s náboženským cítením a presvedčením veriacich s cieľom spochybniť odlukový model a predstaviť ho ako prostriedok na potláčanie náboženskej slobody, práv veriacich a na obmedzenie činnosti cirkevných organizácií. Odmietavý prístup k usporiadaniu vzťahov medzi katolíckou cirkvou a štátom cestou ich vzájomnej odluky v prostredí tejto cirkvi ako aj v postojoch predstaviteľov Vatikánu zaznamenávame už v minulosti, minimálne od polovice 19. storočia, o čom svedčí obsah encykliky pápeža Pia IX. Quanta cura, publikovanej v roku 1864, súčasťou ktorej bola aj príloha Syllabus, t. j. Prehľad (katalóg) hlavných omylov, známejšia pod názvom Súpis hlavných bludov a omylov modernizmu. V článku 55 daného dokumentu pápež odsudzuje princíp, podľa ktorého by „cirkev mala byť odlúčená od štátu a štát od cirkvi“. Neskorší pápež Pius X. v encyklike Vehementa nos vydanej v roku 1906 reagujúc na zákon o odluke cirkví od štátu, prijatý vo Francúzsku v roku 1905, zaujíma podobný postoj ako jeho predchodca: „Podľa najvyššej autority, ktorú Boh na nás položil, zavrhujeme a odsudzujeme zákon prijatý vo Francúzsku o odluke cirkví od štátu ...V dôsledku toho protestujeme zo všetkých svojich síl proti návrhu, prijatiu a vyhláseniu tohto zákona a vyhlasujeme, že nikdy a nikto nebude môcť týmto zákonom argumentovať proti nepremlčateľným a nemenným právam cirkvi na jeho kritiku a oslabovanie.“

Neochota predstaviteľov katolíckej cirkvi na Slovensku podporiť odlukový model je niektorými kňazmi a veriacimi prijímaná dosť kriticky a odsudzujúco. Jedným z nich je aj kňaz Miro Lettrich, ktorý v rozhovore pre denník SME uviedol, že „reálnu snahu o odluku z našej strany nebadať. Keď rozmýšľam prečo, napadá mi jediné vysvetlenie. Viac nám vyhovuje závislosť od štátu než od veriacich, ktorí sa k nám hlásia. Mne sa takýto postoj zdá pragmatický a alibistický. Vyjadruje našu nedôveru. Aj voči ľuďom, aj voči Bohu.“ Namiesto odluky cirkví od štátu dnešná katolícka hierarchia zdôrazňuje na jednej strane nutnosť ďalšieho posilňovania svojej autonómie a nezávislosti, na strane druhej vyzdvihuje svoju účasť a svoj podiel na riešení celospoločenských problémov, ochotu spolupracovať so štátnymi a samosprávnymi inštitúciami, čo im, podľa ich hlbokého presvedčenia pridáva punc dôležitého a nezastupiteľného verejnoprávneho inštitútu oprávnene požadujúceho svoj podiel na štátnych financiách. Zmenu postojov ako aj kritické a odmietavé vyjadrenia na adresu odlukového modelu je možné chápať a hodnotiť ako účelové prekrúcanie skutočnej podstaty odlukového modelu, ako vedomé zavádzanie verejnosti a zamlčovanie skutočných motívov odmietania, ktorými je obava zo zníženia vplyvu a postavenia v spoločnosti ako aj strata možnosti participovať na výdavkoch štátneho rozpočtu. To je ten hlavný a skutočný dôvod, zverejnenia ktorého sa katolícki hodnostári tak obávajú.

Nutnosť odluky cirkví od štátu už pred mnohými rokmi zdôvodnil anglický filozof John Locke v svojich Listoch o tolerancii, v ktorých podstatu takto chápaného vzťahu nachádzal v uznaní a rešpektovaní nezávislosti a autonómnosti všetkých vierovyznaní a cirkví v štáte pod podmienkou, že nebudú ohrozovať existujúci spoločenský a politický poriadok. Autonómne postavenie cirkví je podľa mienky tohto teoretika základom a východiskom pokojného a nekonfliktného spolunažívania medzi jednotlivými cirkvami navzájom, ako aj medzi nimi a štátnou mocou, čo v jeho očiach predstavuje vyššiu hodnotu než násilím a diktátom dosiahnutá jednota, resp. vynútené podriadenie sa vôli panovníka a záujmom štátu.