Díky spolupráci se slovenským levicovým portálem Nové slovo přinášíme hodnotící analýzu Branislava Fábryho. Z jejího úvodu je možná dobré podthnout autorova slova: "Viem, že A. Kiska požíva v tzv. mienkotvorných médiách určitú „imunitu“, sú však momenty, kedy sa treba ozvať. Za takýto moment považujem aj sto dní od nástupu A. Kisku do funkcie prezidenta."

Nevhodné analógie z úst prezidenta

Priamym popudom k napísaniu tohto článku sa pre mňa stalo vystúpenie prezidenta A. Kisku v diskusnej relácii O päť minút dvanásť. A. Kiska sa tam dopustil niektorých veľmi nevhodných výrokov. Prezident predovšetkým nemiestne porovnával situáciu na súčasnej Ukrajine a udalosti v rokoch 1938 či 1968. Nejde o postoje, ktoré by som videl a počul prvýkrát, je však rozdiel, keď tieto analógie urobí Š. Hríb alebo keď ich urobí najvyšší funkcionár štátu.

Viem, že sa budem opakovať, ale musím to povedať aj v súvislosti s A. Kiskom: Udalosti v ČSR v roku 1938, spojené s nacistickou okupáciou Sudet, nie sú naozaj ani trochu podobné so súčasnou situáciou na Ukrajine. Porovnávať nacistické zločiny a súčasnú politiku Ruska na Ukrajine je dokonca prejav mimoriadnej neúcty voči obetiam nacizmu. Prinajmenšom toto by si mal prezident SR uvedomovať! Napriek tomu zopakujem aj ďalšie dôvody, prečo je hľadanie analógií s nacistickými zločinmi nezmyselné.

Situácia v ČSR 1938 nebola porovnateľná so situáciou na dnešnej Ukrajine ani z hľadiska legality a legitimity. V ČSR bol pred Mníchovskou dohodou legitímnym prezidentom E. Beneš, ktorý suverénne vyhral prezidentské voľby v roku 1935. Mníchovskej dohode nepredchádzalo protiústavné zvrhnutie legitímneho prezidenta. Naopak, na Ukrajine vo februári 2014 povstalci z Majdanu protiústavným spôsobom zvrhli prezidenta V. Janukovyča. Ten v roku 2010 zvíťazil legitímne a to aj podľa názorov západných pozorovateľov. Predstavitelia Majdanu tiež protiústavným spôsobom odstránili skupinu nepohodlných sudcov ústavného súdu, čím vlastne zlikvidovali ústavný poriadok na Ukrajine. Protiústavné zvrhnutie prezidenta v rozpore s ústavou vyvolalo nevôľu práve na Kryme a na východnej Ukrajine, kde V. Janukovyč získal vo voľbách v roku 2010 najvyššiu podporu. Miestne obyvateľstvo sa začalo pýtať: keď neplatí ukrajinská ústava pre odvolávanie prezidenta, prečo má platiť pre územnú celistvosť? K takejto situácii v roku 1938 v ČSR neprišlo.

Situáciu na Ukrajine nemožno porovnávať ani s rokom 1968. V roku 1968 spáchali ZSSR a jeho spojenci agresiu, ktorá sa stretla so silným odporom celého obyvateľstva v Čechách i na Slovensku. Naopak, na Ukrajine obyvateľstvo mnohých regiónov odmietlo protiústavný vývoj v Kyjeve a vyjadrilo úmysel opustiť ukrajinský štát. A obyvateľstvo tých regiónov akcie Ruska nadšene podporovalo. Reakcie obyvateľov ČSSR v roku 1968 na okupáciu a reakcie obyvateľov na Kryme či na východnej Ukrajine voči konaniu Ruska boli diametrálne odlišné. Konanie Ruska sa síce súhlasom obyvateľov Krymu nelegalizovalo, avšak nejde tu ani o trochu porovnateľnú situáciu s rokom 1968. Keby konali Rusi ako v roku 1968, tak by obsadili tie oblasti Ukrajiny, kde by neboli vítaní.