Branislav Fábry: Francúzsko pred voľbami

03.04.2017 15:14 | Zprávy

Medzi najdiskutovanejšie otázky súčasnosti patria témy nárastu tzv. ultrapravicových hnutí v EÚ. Najviac sa pritom spomína francúzska strana Front Nationale (FN) a jej predstaviteľka Marine Le Penová. Vo verejnosti rezonuje predstava, že M. Le Penová získava hlasy v súvislosti s migrantmi a utečeneckou krízou, dôvody jej úspechov sú však rôznorodejšie. Nárast popularity M. Le Penovej možno považovať za hlavný fenomén francúzskych prezidentských volieb (23. 4. a 7. 5. 2017), a to aj v prípade, ak nezíska funkciu prezidenta.

Branislav Fábry: Francúzsko pred voľbami
Foto: Archiv vydavatele Vaše věc
Popisek: Branislav Fabry

Príčiny nárastu popularity M. Le Penovej

Niet pochýb, že M. Le Penová využíva na získanie politickej podpory tému masovej migrácie a kritiku „islamizácie“ Európy. Na prvý pohľad to vyznieva ako pokračovanie rétoriky jej otca Jeana-Marieho Le Pena, ktorý na čele FN vystupoval z kresťanských pozícií. Na rozdiel od neho M. Le Penová pri kritike islamistov argumentuje skôr hodnotami francúzskeho laicizmu. FN tak má silnú podporu nielen medzi veriacimi, ale aj medzi nábožensky ľahostajnými masami Francúzov. Aj osoba M. Le Penovej budí skôr sekulárny dojem: ide o dvakrát rozvedenú ženu, ktorá žije v mimomanželskom zväzku. Pred veriacim publikom však neváha používať kresťanskú rétoriku a táto jej populistická kolísavosť na voličov platí.

FN šikovne využíva i ďalšie témy, no hlavným spojencom jej vzostupu sú chyby ostatných strán. Tieto sa stali až príliš podobné jedna druhej. Dnes v zásade nezáleží na tom, či bude vládnuť pravica alebo ľavica, v oboch prípadoch bude vývoj v oblasti ekonomiky či zahraničnej politiky približne rovnaký. A keďže v poslednom desaťročí sú ekonomický či medzinárodný vývoj veľmi negatívne, voliči začínajú hľadať alternatívy. Dokonca aj také, ako je M. Le Penová a jej FN.

Pravica a ľavica

Pokiaľ ide o tradičnú pravicu, tá už dlho nedokáže vytvoriť samostatnú francúzsku pozíciu. Dnes sa konzervatívci podriaďujú zahraničnej politike Washingtonu a žiaden Ch. de Gaulle nie je na obzore. Najlepšie sa zlyhanie francúzskej pravice vedenej prezidentom N. Sarkozym ukázalo vo vojne proti Líbyi, ktorá Francúzsku nepomohla a iba ukázala, nakoľko je Paríž vo vleku USA. Líbya je dnes jedným z hlavných centier islamistického terorizmu a mnoho francúzskych konzervatívcov po týchto skúsenostiach skončilo v tábore FN.

Ešte horšie sú na tom socialisti (PS): ich voliči sú zo súčasnej politiky ľavice sklamaní. Práve François Hollande presadzoval vojenský zásah proti Baššárovi al-Asadovi v Sýrii a pre socialistických voličov bola táto politika neprijateľná. Francúzska ľavica na konci 20. storočia často zdôrazňovala svoje protikoloniálne ideály a kritizovala tých socialistov z minulosti, ktorí sa zapojili do kolonialistického hnutia. Lenže v 21. storočí sa PS stala významnou silou neokolonializmu.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Ing. Monika Oborná byl položen dotaz

Kde přesně se mají v obcích rušit školy?

Od vás o tom slyším prvně. Prý něco takového navrhuje STAN. Podle čeho se bude rozhodovat, jaké školy a kde se budou rušit? Protože zatím, když tato vláda něco rušila, tak to bylo vždy dost nekoncepční a většinou to ani s nikým, včetně lidí, co v těch obcí žijí neprodiskutovala

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Pavel Foltán: Mámo, táto, v komoře je myš?

19:06 Pavel Foltán: Mámo, táto, v komoře je myš?

Česká advokátní komora (ČAK) se teď možná tak trochu drbe za uchem. Možná i víc, než jen trochu.