Na toto riziko sme mnohí upozorňovali už dávno pred Krymom, napr.: http://brankof.blog.pravda.sk/2012/12/14/etnicka-cistka-ako-zaruka-mieru-v-kosove/. Reakciou však bola len arogancia politikov a médií. Kosovský prípad však politiku západných veľmocí dobehol rýchlejšie, než si sami mysleli a tak dnes mienkotvorné médiá zúfalo hľadajú dôvod, prečo odmietnuť porušenie územnej integrity Ukrajiny a súčasne legitimizovať porušenie územnej integrity Srbska. Skúsme sa pozrieť na najčastejšie argumenty, ktoré sa pri týchto pokusoch obvykle uvádzajú.

Etnická čistka v Kosove

Ako najčastejší argument v prospech porušenia územnej celistvosti Srbska sa označuje etnická čistka, ktorá sa v Kosove odohrávala pred rokom 1999 proti Albáncom. Tá má byť ospravedlnením toho, že Kosovo sa môže odtrhnúť a Krym nie. Uvedená argumentácia je však nesprávna. Na tomto mieste nebudeme rozoberať pochybnosti o srbských zločinoch, hoci o tom by sa tiež dalo diskutovať, napr. prečo nie je dodnes zverejnená forenzná správa fínskych lekárov o udalostiach v Racaku. Nech však bola srbská etnická čistka v Kosove proti Albáncom akákoľvek, bola zakončená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) a tá garantovala práve územnú celistvosť Srbska. Tzv. nezávislosť Kosova nebola vyhlásená ako výsledok udalostí z roku 1999, ale v úplne odlišnej situácii – v situácii roku 2008.

Pri hodnotení situácie v Kosove v 21. storočí si tiež treba uvedomiť, že protiprávna vojenská akcia NATO bez mandátu OSN z roku 1999 mier do Kosova nepriniesla. V Kosove sa od roku 1999 totiž uskutočňuje obrátená etnická čistka – proti kosovským Srbom a Rómom. Z údajov UNHCR, ako aj viacerých organizácií, vyplýva, že z Kosova pred útokmi Albáncov zutekalo asi štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbov. Keďže ale „mierotvorné“ jednotky NATO v Kosove protisrbským zločinom nezabránili, Albánci Kosovo po roku 1999 etnicky „vyčistili“ a zvyšky zastrašeného srbského obyvateľstva uzavreli v „hermeticky izolovaných“ enklávach.

Musíme si uvedomiť, že práve táto etnická čistka veľmi napomohla snahám Albáncov o tzv. nezávislosť Kosova v roku 2008. Je totiž zrejmé, že čím viac Srbov by v Kosove zostalo, o to ťažšie by sa vyhlásenie nezávislosti presadzovalo. Keď sa v roku 2008 deklarovala v Prištine tzv. nezávislosť, nemohla väčšina obyvateľov Kosova srbského pôvodu ani len navštíviť svoje obydlia, nieto ešte spolurozhodovať o budúcnosti. To veľmi spochybňuje legitimitu tzv. nezávislosti Kosova z roku 2008.

Na rozdiel od Kosova, na Kryme prebehlo referendum v marci 2014 v oveľa stabilnejších pomeroch: veľká väčšina Ukrajincov a Tatárov sa na Kryme referenda zúčastniť mohla a ani po marci 2014 tam nemusia živoriť v nejakých uzavretých getách.