Branislav Fábry: Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova

21.03.2015 21:16 | Zprávy
autor: vasevec.cz

V posledných dňoch sa najmä v súvislosti s výročím pripojenia Krymu a Sevastopoľa k Rusku veľmi často diskutuje o analógiách medzi porušením územnej celistvosti Srbska (tzv. nezávislosť Kosova z februára 2008) a porušením územnej celistvosti Ukrajiny (Krym a Sevastopoľ v marci 2014). Už samotný fakt, že západní politici a mienkotvorné médiá túto analógiu tak ostro odsudzujú, je veľavravný: ukazuje to totiž, že nedocenili, akým významným precedensom sa Kosovo stane.

Branislav Fábry: Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
Foto: Hans Štembera
Popisek: Na Václavském náměstí proběhl protest proti porušení mezinárodního práva-uloupení Kosova Srbsku

Na toto riziko sme mnohí upozorňovali už dávno pred Krymom, napr.: http://brankof.blog.pravda.sk/2012/12/14/etnicka-cistka-ako-zaruka-mieru-v-kosove/. Reakciou však bola len arogancia politikov a médií. Kosovský prípad však politiku západných veľmocí dobehol rýchlejšie, než si sami mysleli a tak dnes mienkotvorné médiá zúfalo hľadajú dôvod, prečo odmietnuť porušenie územnej integrity Ukrajiny a súčasne legitimizovať porušenie územnej integrity Srbska. Skúsme sa pozrieť na najčastejšie argumenty, ktoré sa pri týchto pokusoch obvykle uvádzajú.

Etnická čistka v Kosove

Ako najčastejší argument v prospech porušenia územnej celistvosti Srbska sa označuje etnická čistka, ktorá sa v Kosove odohrávala pred rokom 1999 proti Albáncom. Tá má byť ospravedlnením toho, že Kosovo sa môže odtrhnúť a Krym nie. Uvedená argumentácia je však nesprávna. Na tomto mieste nebudeme rozoberať pochybnosti o srbských zločinoch, hoci o tom by sa tiež dalo diskutovať, napr. prečo nie je dodnes zverejnená forenzná správa fínskych lekárov o udalostiach v Racaku. Nech však bola srbská etnická čistka v Kosove proti Albáncom akákoľvek, bola zakončená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) a tá garantovala práve územnú celistvosť Srbska. Tzv. nezávislosť Kosova nebola vyhlásená ako výsledok udalostí z roku 1999, ale v úplne odlišnej situácii – v situácii roku 2008.

Pri hodnotení situácie v Kosove v 21. storočí si tiež treba uvedomiť, že protiprávna vojenská akcia NATO bez mandátu OSN z roku 1999 mier do Kosova nepriniesla. V Kosove sa od roku 1999 totiž uskutočňuje obrátená etnická čistka – proti kosovským Srbom a Rómom. Z údajov UNHCR, ako aj viacerých organizácií, vyplýva, že z Kosova pred útokmi Albáncov zutekalo asi štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbov. Keďže ale „mierotvorné“ jednotky NATO v Kosove protisrbským zločinom nezabránili, Albánci Kosovo po roku 1999 etnicky „vyčistili“ a zvyšky zastrašeného srbského obyvateľstva uzavreli v „hermeticky izolovaných“ enklávach.

Musíme si uvedomiť, že práve táto etnická čistka veľmi napomohla snahám Albáncov o tzv. nezávislosť Kosova v roku 2008. Je totiž zrejmé, že čím viac Srbov by v Kosove zostalo, o to ťažšie by sa vyhlásenie nezávislosti presadzovalo. Keď sa v roku 2008 deklarovala v Prištine tzv. nezávislosť, nemohla väčšina obyvateľov Kosova srbského pôvodu ani len navštíviť svoje obydlia, nieto ešte spolurozhodovať o budúcnosti. To veľmi spochybňuje legitimitu tzv. nezávislosti Kosova z roku 2008.

Na rozdiel od Kosova, na Kryme prebehlo referendum v marci 2014 v oveľa stabilnejších pomeroch: veľká väčšina Ukrajincov a Tatárov sa na Kryme referenda zúčastniť mohla a ani po marci 2014 tam nemusia živoriť v nejakých uzavretých getách.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Ukrajina (válka na Ukrajině)

Zprávy z bojiště jsou v reálném čase těžko ověřitelné, ať již pocházejí z jakékoliv strany konfliktu. Obě válčící strany z pochopitelných důvodů mohou vypouštět zcela, nebo částečně nepravdivé (zavádějící) informace.

Redakční obsah PL pojednávající o tomto konfliktu naleznete na této stránce.

PhDr. Ivan Bartoš, Ph.D. byl položen dotaz

Babiš a dotace

Proč řešíte, že Babiš nebude dostávat dotace od EU? Neměl byste být spíš rád jako jeho oponent? Navíc na nás občany to přeci nemá žádný vliv nebo snad jo?

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jiří Pondělíček: Máme společnou ideu?

15:22 Jiří Pondělíček: Máme společnou ideu?

Máme. Je to myšlenka, ke které se všichni můžeme hlásit a která z nás dělá nejen občany ale i národ …