Branislav Fábry: NATO o krok bližšie k vojne?

27.05.2016 13:36 | Zprávy

Už niekoľko rokov sa v Európe zvyšuje napätie a hovorí sa o tom, že súčasná konfliktná situácia pripomína situáciu pred veľkou vojnou. Veľká vojna by však v dnešných podmienkach znamenala koniec existencie ľudstva na Zemi. Preto treba varovať pred novým nárastom napätia medzi štátmi a krokmi, ktoré by k veľkej vojne mohli prispieť. Medzi nebezpečné kroky patrí aj budovanie nových vojenských systémov, v mene tzv. protiraketovej obrany NATO.

Branislav Fábry: NATO o krok bližšie k vojne?
Foto: ICZ
Popisek: Bezpilotní letoun

Tzv. protiraketová obrana a iránska hrozba?

V priebehu mesiaca máj 2016 otvorili predstavitelia NATO základňu pri meste Deveselu v Rumunsku. Základňa zatiaľ zostáva pod kontrolou USA, ale v budúcnosti má spadať pod velenie NATO. Samozrejme, nejde o žiadne prekvapenie. Už v roku 2010 bolo prijaté politické rozhodnutie v rámci NATO o vytvorení tzv. protiraketovej obrany (PRO), ktorá je modifikáciou plánov prezidenta G. Busha z minulého desaťročia.

Vojenský systém Aegis Ashborne, ktorý bol umiestnený na základu v Rumunsku, bude umiestnený aj na inom mieste v Európe – v meste Redzikowo v Poľsku. Tzv. protiraketová obrana má aj ďalšie prvky, najmä radar v Turecku a vybrané americké plavidlá pri európskych brehoch. Do dvoch rokov by mala byť hotová.

Na celom tomto vývoji je zaujímavá hlavne rétorika predstaviteľov NATO. Hovoria, že vôbec nejde o program, ktorý by bol namierený proti Rusku. Tak sa vyjadril dokonca aj generálny tajomník NATO J. Stoltenberg. NATO taktiež hlása, že celý systém je zameraný proti hrozbám z Blízkeho východu, najmä z Iránu.

Budovať základne na území Rumunska a Poľska kvôli hrozbám z Iránu je očividne nezmyselné. Irán by nebol dôvodom pre budovanie tzv. protiraketovej obrany v strednej Európe ani v prípade, keby naozaj vyrobil jadrové zbrane. Jeho schopnosť efektívne zasiahnuť vzdialené európske krajiny by bola tak či tak nízka a každý iránsky jadrový útok by sa skončil rýchlym nukleárnym zničením Iránu. Vojenská prevaha západných štátov nad Iránom je a ešte dlho bude drvivá.

Ak by však Irán ale predsa len chcel niekoho „samovražedne“ napadnúť svojimi raketami, napadol by zrejme jadrovo vyzbrojený Izrael alebo niektorého arabského spojenca USA, nie Európu. Spomedzi štátov NATO by sa najväčšmi mohli cítiť ohrozené štáty ako Turecko či Grécko, ktoré sa nachádzajú k Iránu najbližšie. Je však otázne, či by protiraketová obrana z Rumunska a Poľska mala práve pre nich pri iránskom útoku nejaký význam. Rumunsko a Poľsko totiž ležia od Iránu veľmi ďaleko, ale zato blízko pri ruských základniach. Geografia nesvedčí v prospech tézy o Iráne ako o hlavnom dôvode pre budovanie základní.

Potreba serióznej diskusie

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Mgr. Karel Krejza byl položen dotaz

Opravdu potřebujeme migranty?

Řada politiků včetně vás tvrdí, že ano, protože Evropa stárne a chybí pracovní síla. Ale není to chyba vás politiků, že jste neudělali více pro vyšší porodnost? A s tou prací není spíš problém v tom, že firmy hledají levnou pracovní sílu, že kdyby platili v ČR určitě více, že by nebyl nedostatek záj...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:
Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

P. C. Roberts: Konflikt na Ukrajině se vymyká kontrole

15:57 P. C. Roberts: Konflikt na Ukrajině se vymyká kontrole

Neochota nebo neschopnost ruského prezidenta Putina rychle ukončit konflikt s Ukrajinou povede ke st…