Dôležitosť tohto kroku by mali pochopiť najmä západoeurópski politici, pretože práve prostredníctvom Rady Európy môže Západ vplývať na ruský právny systém oveľa intenzívnejšie než prostredníctvom ktorejkoľvek inej organizácie. Predovšetkým rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu môžu ovplyvňovať právny poriadok Ruska a to spôsobom, ktorý je pre EÚ skôr výhodný.

Rada Európy by podľa svojho štatútu mala byť organizáciou, ktorá združuje 47 európskych štátov s vyše 800 miliónmi obyvateľov a formuluje spoločné „európske hodnoty“. V tom spočíva jej potenciál. Tento potenciál však Rada Európy stráca najmä kvôli dvojakému metru a pocitu nadradenosti, ktorý západní politici a sudcovia neustále proti Rusku praktizujú. Neuvedomujú si, že bez zapojenia Ruska stratí Rada Európy svoj celoeurópsky charakter a zmení sa na trochu rozšírené fórum EÚ a jej asociovaných krajín.

Štrasburský súd a jeho vzťah k Rusku

Je naozaj veľmi zaujímavé, ako často sa Rada Európy zaoberá práve otázkami Ruska. Do Štrasburgu sa neustále obracia množstvo osôb z Ruska so sťažnosťami proti porušovaniu ľudských práv v Ruskej federácii a Rusko rozhodnutia zo Štrasburgu uznáva a vykonáva. Na súd sa obracajú hlavne tí Rusi, ktorých práva podľa dohovorov Rady Európy boli porušené a ktorým národné ruské súdy neposkytli dostatočnú ochranu. Treba jasne povedať, že situácia so statusom jednotlivca či ľudskými právami v Rusku dlhodobo nie je dobrá a ruské súdy často neboli schopné urobiť nápravu protiprávneho stavu. Štrasburský súd tu mnohokrát zohral veľmi pozitívnu úlohu ochrancu ľudských práv.

Situáciu však nemožno vidieť iba čierno-bielo a treba oceniť aj mnohé kroky Ruska. Západ neustále vyčíta Rusku nedostatočné napĺňanie európskych štandardov v oblasti ľudských práv. Lenže v tejto situácii je fakt, že na Európsky súd do Štrasburgu sa môžu obracať tisíce ruských občanov, jasným dôkazom dobrej vôle Ruska vo vzťahu k „európskym štandardom ľudských práv”. Moskva túto svoju ochotu prejavila aj tým, že Rusko nakoniec ratifikovalo Protokol č. 14 k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, hoci voči nemu dlhodobo vyjadrovalo výhrady.

Rusko je pritom jednoznačne najväčším členským štátom Rady Európy a preto je pochopiteľné, že sa ním Rada Európy zaoberá veľmi často. Proti Rusku bolo na ESĽP v minulosti vznesených najviac sťažností, i keď treba dodať, že za rok 2014 bolo najviac sťažností voči Ukrajine (14 198). Druhý najvyšší počet sťažností za rok 2014 bol proti Rusku (8 952) a tretí proti Taliansku (5 476). Samozrejme, celkový počet sťažností nie je jediný relevantný údaj pre posúdenie situácie s ľudskými právami, posudzovať treba aj iné faktory, napr. štruktúru a prípustnosť sťažností. Predovšetkým však treba počet sťažností rozpočítavať na počet obyvateľov a tu je poradie krajín s najvyšším počtom sťažovateľov úplne iné. Na prvých miestach sa ocitajú Srbsko (3,90), Lichtenštajnsko (3,24) a Ukrajina (3,14). Pozri s. 173 výročnej správy Európskeho súdu pre ľudské práva za rok 2014.