V tropickom a subtropickom pásme žije 5 miliárd ľudí, prevažne chudobných a závislých od prírodných podmienok. „Klimatické zmeny“ tam boli odjakživa a riadili sa viac-menej prirodzeným a dosť pravidelným výskytom oceánickej cirkulácie (napríklad javy El Niňo a La Niňa). Teraz sa k tomu pridali zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, ktorá znamenajú nielen otepľovanie, ale aj rozširovanie suchých oblastí a väčšiu intenzitu tropických lejakov. V týchto pásmach existujú len dve ročné obdobia – obdobie sucha a obdobie dažďov. Na to sú nastavené zvyky a životný štýl tamojších obyvateľov, ktorí nie sú navyknutí robiť si nejaké zásoby vody a potravín. Najväčším problémom týchto regiónov je však rýchly rast počtu obyvateľov (asi na 5-násobok od roku 1950). Napríklad Afrika mala v roku 1950 iba 229 miliónov ľudí, teraz už prekročila 1 miliardu 300 miliónov a rýchlo sa blíži k 1 miliarde 400 miliónom. K tomu sa pridávajú časté vojenské, etnické a náboženské konflikty. Výsledkom je nedostatok potravín a pitnej vody, hladomory a epidémie skoro v celom tropickom a subtropickom pásme na Zemi (tak to však bolo aj v Európe pred 200 až 1 000 rokmi).

V prípade klimatickej zmeny, teda človekom vyvolanej zmeny v režime podnebia, sú dva dôležité aspekty: 1) Časové – aká veľká zmena sa udeje za jedno storočie (najkratšie obdobie, na základe ktorého vieme opísať charakter podnebia na danom mieste, teda klimatické pomery, je 30 rokov); 2) Aký veľký je podiel vplyvu človeka na zmeny globálneho (celosvetového) klimatického systému v kvantitatívnom vyjadrení v porovnaní s prirodzenými faktormi (hmotnosť v tonách, energia vo Watoch na m2 atď.). Takže iba na okraj pár údajov: slnečné žiarenie kolíše v 11-ročných priemeroch za posledných 200 rokov sotva o 0,2 W/m2 po prepočítaní na horizontálny zemský povrch, vplyv človeka cez emisiu skleníkových plynov je už asi 2,5 W/m2, všetky sopečné erupcie znamenajú v priemere za rok emisiu fosílneho uhlíka do atmosféry 0,1 miliardy ton, emisia z fosílnych palív a z výroby cementu je 10 miliárd ton za rok, doplnková emisia uhlíka z ničenia prirodzených lesných porastov a inej vegetácie je 1,0 až 1,5 miliardy ton ročne atď. Za celé obdobie analýzy teplotných pomerov na severnej pologuli – približne 2 000 rokov nepriamymi metódami a 170 rokov priamymi meraniami – nedošlo v rámci jedného storočia k väčšej zmene priemernej teploty ako 0,5 °C (v 30-ročných priemeroch), od roku 1920 ide o oteplenie o viac ako 1,0 °C, pričom väčšina z tohto oteplenia sa udiala po roku 1970.