Chaos vo svete narastá nielen v dôsledku zvyšujúcej sa zložitosti a mnohostrannosti medzinárodných vzťahov, lež v nemalej miere aj (a zrejme v oveľa väčšej) konaním USA a ich spojencov. Zdá sa však, že mediálne, informačne sa im to darí úspešne zakrývať.

Neexistuje už tradičná uhorková sezóna. Od čias vojny rozpútanej USA a ich spojencami pod falošnými zámienkami (jar 2003) proti Iraku sa v Európe a jej blízkosti ustavične odohráva veľa nepokojného a nebezpečného. Letnú horúčavu v tomto roku politicky a sociálno-ekonomicky zvyšovali najmä problémy v Grécku, na Ukrajine a príval migrantov. Ide o udalosti, ktoré sú výsledkom dlhšie existujúcich procesov s hlbšími koreňmi, s citeľným vplyvom USA, spojených s nadnárodným pôsobením – zasahovaním – ich vojensko-priemyslovo-finančného komplexu). B. Bernanke (predseda Federálneho rezervného fondu USA v rokoch 2006 – 2014) vo vystúpení v Brookinskom inštitúte pred niekoľkými dňami prekvapujúco otvorene uviedol, že dnešná ekonomika USA závisí od vojen a vojenských výdavkov.

Spomenuté krízy ohrozujú stabilitu EÚ, lebo nahrávajú protieurópskym (v prípade Grécka aj „protieurovým“) tendenciám, z ktorým má osoh Washington (resp. americký dolár) a NATO ako nástroj USA. Severoatlantická aliancia (najmä pod vplyvom ukrajinskej krízy a tlaku Washingtonu) sa stala posvätnou kravou atlantizmu, pred ktorou sa s úctou skláňajú predstavitelia členských štátov EÚ (rovnako liberáli, konzervatívci i socialisti). Ak sa u nich denne stretávame s kritikou únie, na adresu NATO sa takto vôbec nevyjadrujú. Naopak, z nevysvetliteľných dôvodov submisívne podporili kroky paktu, ktoré bezpečnostnú situáciu v „out of area“, len zhoršovali – príkladom sú Afganistan i Líbya. A nič nedokážu zlepšiť ani na Ukrajine.

Priam schizofrenickým je to, ako sa predstavitelia štátov EÚ len neochotne a opatrne vyjadrujú ku škandálnemu odpočúvaniu, špehovaniu a inému zasahovaniu tajných služieb USA, ktoré sa ich dotklo. Angažovali sa v tom aj niektorí tajní zo „spoľahlivých“ služieb spojeneckých štátov (informovali o tom svoje vlády?). Aféry sa zjavne ešte neskončili, ale musia sa „zamiesť pod koberec“, lebo USA potrebujú rýchlo podpísať Dohodu o transatlantickom obchode a investovaní (TTIP), ktorá medzitým získala prezývku ekonomické NATO. Ktovie prečo?