Možno napríklad oceniť spôsob, ktorým zvládol rozdielne názory medzi ním a premiérom Robertom Ficom v súvislosti s Ukrajinou. Vyhlásil totiž, že ak sa Európska únia dohodne na sankciách voči Rusku, potom by sa mala za ne aj slovne postaviť a ich nepopierať. Teda správať sa inak, ako sa správa premiér Fico, ktorý aj napriek tomu, že sankcie v Bruseli schválil, na Slovensku ich kritizuje a označuje za nezmyselné. 

Prezident doslova povedal: „Ono to nie je príjemné, keď ja prídem na summit NATO, kde sú prezidenti a premiéri desiatok štátov, našich najbližších spojencov a začnú mi klásť otázky, čo sa to deje. Ste skutočne súčasťou toho jadra EÚ? Ste súčasťou toho, kde ste, alebo máte nejaké proruské smerovanie? Takéto otázky som dostal“.

V oblasti vnútornej politiky začal prezident Kiska uplatňovať niektoré svoje právomoci ráznym spôsobom, iné zase ponechal bokom. Dostal sa už do sporu s parlamentom, keď do funkcie ústavného sudcu vymenoval zo šiestich jeho kandidátov iba jednu osobu a dvoch vymenovať odmietol.