Možno napríklad oceniť spôsob, ktorým zvládol rozdielne názory medzi ním a premiérom Robertom Ficom v súvislosti s Ukrajinou. Vyhlásil totiž, že ak sa Európska únia dohodne na sankciách voči Rusku, potom by sa mala za ne aj slovne postaviť a ich nepopierať. Teda správať sa inak, ako sa správa premiér Fico, ktorý aj napriek tomu, že sankcie v Bruseli schválil, na Slovensku ich kritizuje a označuje za nezmyselné.
Prezident doslova povedal: „Ono to nie je príjemné, keď ja prídem na summit NATO, kde sú prezidenti a premiéri desiatok štátov, našich najbližších spojencov a začnú mi klásť otázky, čo sa to deje. Ste skutočne súčasťou toho jadra EÚ? Ste súčasťou toho, kde ste, alebo máte nejaké proruské smerovanie? Takéto otázky som dostal“.
V oblasti vnútornej politiky začal prezident Kiska uplatňovať niektoré svoje právomoci ráznym spôsobom, iné zase ponechal bokom. Dostal sa už do sporu s parlamentom, keď do funkcie ústavného sudcu vymenoval zo šiestich jeho kandidátov iba jednu osobu a dvoch vymenovať odmietol.
Do sporu sa dostal aj s Alianciou za rodinu, ktorá mu priniesla petíciu s podpismi takmer 400 tisíc ľudí, žiadajúcich vyhlásenie referenda so štyrmi otázkami. Týkajú sa ochrany práv manželstva jedného muža a jednej ženy a jeho uprednostnenia pred inými druhmi spolužitia, obzvlášť spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Prezident totiž referendum hneď nevyhlásil, ale nechal posúdiť otázky najskôr Ústavnému súdu, či sú alebo nie sú v súlade s Ústavou.
Prezidentovi Kiskovi možno po sto dňoch v úrade vytknúť akúsi apatiu voči prijímaným zákonom, ktoré parlamentu nevracia späť z dôvodu evidentného porušenia Ústavy. Takým je napríklad novela zákona o sudcoch, ktorá zaviedla bezpečnostné previerky všetkých sudcov výkonnou mocou a ktorej účinnosť Ústavný súd už aj pozastavil.
Zaujímavé je, že na katolíckom Slovensku zatiaľ verejnosti neprekáža, že prezident manželku a deti iba navštevuje, ale s nimi nežije, že prvá dáma akoby vôbec neexistovala. A taktiež, že ho už po prvých sto dňoch opustil hovorca, čo je prinajmenej neobvyklé.
Mám dôvod si myslieť, že opatrnosť prezidenta Kisku pramení hlavne z dvoch vecí – jednou je, že je vo funkcii iba krátko. Druhou, že jeho poradcovia už teraz pracujú na tom, aby bol prezidentom nie jedno, ale dve funkčné obdobia. Tomu prispôsobujú aj jeho výkony, medzi ktoré patrí vyliatie si vedra ľadu rovno na hlavu.
Komentář zazněl v pořadu Českého rozhlasu Plus Názory a argumenty Publikováno se souhlasem vydavatele.
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: rozhlas.cz
