Zvlášť preto, lebo na Západe je mainstreamová ľavica v kríze. V menej pozorovateľnej kríze je však celý politický mainstream Západu, vrátane mainstreamovej pravice, čo sa podarilo dôkladne zviditeľniť Angele Merkelovej pri riešení krízy s migrantmi. SMER – SD síce profesionálne a dôkladne vyžíva marketing, ale bez osobnosti jej predsedu by to bola bezpochyby len priemerná politická strana.

Kto je Robert Fico? Pred rokom 1989 bol dva roky členom KSČ a politickú kariéru odštartoval v SDĽ. Svoju minulosť nezatajuje. Je pragmatik. SMER – SD pod jeho vedením môžeme preto definovať ako pragmatickú ľavicovú stranu, ktorá nemá žiadnu ideológiu, ale s nutnosti sa niekam zaradiť je v európskom parlamente členom strany európskych socialistov. Niektorí jej členovia sú ideologicky zaťažení, ako napríklad Ľuboš Blaha, „moderný“ marxista, ktorý sa však dosť často rozchádza s politickým a ideologickým mainstreamom a niektorí ideologicky zaťažení nie sú ako napríklad Monika Beňová, ktorá nemá o ideológii ani poňatia, ale s týmto bruselským mainstreamom je až príliš často v súzvuku. Róberta Fica tak možno prirovnať k dirigentovi orchestra, ktorý riadi rôzne hudobné nástroje, využíva ich osobitnosti a vytvára harmonický celok.

Úspech Róberta Fica spočíva aj v tom, že na rozdiel od Vladimíra Mečiara vie konať štátnicky. Príkladom toho je podpis Lisabonskej zmluvy. Málo vplyvný štát ako Slovensko sa proti podpisu nemohol vzoprieť, nakoľko všetci predstavitelia krajín EÚ ju podpísali (až na odpor Klausa) a ľud krajín Západu mlčal, hoci vedel, že ide len o obídenie odmietnutého návrhu Ústavy EÚ. V migrantskej kríze však Róbert Fico oficiálne zaujal nekompromisné protiimigrantské stanovisko, pretože ľud Západu prestal mlčať napriek tvrdej perzekúcii oficiálnej berlínskej a bruselskej moci, ktorá je mainstreamovo ideologicky neomarxistická. Fico to s veľkou pravdepodobnosťou vie, preto sa neomarxistickou agendou ako je napr. podpora homosexuálov, čiže LGBTI a ich sobášov, ktorá je na Slovensku rovnako nepopulárna ako radikálny feminizmus, nezaoberá. Napriek tlaku z EÚ a mimovládnych organizácií si to zatiaľ môže dovoliť. Štátnicky čaká, aký bude vývoj v EÚ. Vie sa rozumne rozhodnúť kedy mlčať a  nekonať a kedy hovoriť a konať. Navyše, niekedy hovorí národu niečo iné, ako v  Bruseli. Pokiaľ sa však jedná o  stratégiu a taktiku, tak je to zrozumiteľné, pretože SMER – SD prevzala aj podstatnú časť agendy SNS. Či je Róbert Fico schopný naozaj sa vzoprieť Bruselu beriem s rezervou, do jeho hlavy nevidím.