Nehľadiac na to, že ostrá alebo špinavá predvolebná kampaň (tak ako na Slovensku) sa nekonala, treba si uvedomiť dve zásadné veci:

Tou prvou je, že sa nimi uzavrel dynamický politický cyklus, ktorého spúšťačom boli januárové (2022) tragické udalosti a následná potreba legitimizovať novú mocenskú konfiguráciu

Tou druhou je, že voľba do parlamentu bola po prvý raz kombinovaná. Na základe straníckych zoznamov + jednomandátové okruhy.

A ešte niečo, čo určite nie je náhoda. Tesne pred volebným dňom „D“, či skôr „V“, navštívil v rámci turné po postsovietskych krajinách Astanu minister zahraničných vecí Veľkej Británie James Cleverly. Jeho cieľom bolo a je, vychádzajúc z koloniálnych a bývalých veľmocenských tradícií Londýna, už otrepaný cieľ: oddeliť Kazachstan (a celú Strednú Áziu) od Ruskej federácie a od Číny. Napriek tomuto zámeru musel J. Cleverly konštatovať, že voľby sú súčasťou „… veľkej politickej reformy v krajine…“