Kirgizský prezident nelieta do Európy tak často (navyše jeho špeciál TU 154M potrebuje na lety do tohto priestoru špeciálnu výnimku), ale táto návšteva pár dní po tom, čo doma hostil prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva [1], teda návšteva Maďarska, nášho partnera v EÚ, v NATO, ale aj vo V4…, má veľmi silný symbolický náboj. Aj pre stredoázijské Kirgizsko, ktoré má spolu s Tadžikistanom (vyriešenie pohraničných nezrovnalostí) kľúče od bezpečnostnej stability v Strednej Ázii (pri participácii Afganistanu), aj pre Maďarsko.

Východný vektor Maďarska

Ono teraz aktivizovalo svoj východný vektor zahraničnej politiky. Minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska (všimnite si to spojenie diplomacie a obchodu) Péter Szijjártó navštívil ako prvý vysokopostavený predstaviteľ členskej krajiny EÚ od roku 2020 dňa 13. februára 2023 Minsk. Výsledkom jeho návštevy, okrem konštatácie pre diplomaciu zásadnej veci, a to, že je potrebné udržiavať komunikačný kanál, na spoločnej tlačovej konferencii s bieloruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Olejnikovom Maďarsko a Bielorusko oficiálne ponúkli svoje územia a kapacity na mierové rokovania ohľadne konfliktu na Ukrajine. Slovenské médiá tento fakt „úspešne“ odignorovali.

Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov a prezidentka Maďarska Katalin Novák po podpise dokumentov

Ďalším zaujímavým momentom je, že v čase oficiálnej návštevy prezidenta Kirgizska v Maďarsku došlo k prepusteniu bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva (2011 – 2017) z väzenia č. 27 v Moldovanovke, kde si odpykával 11-ročný trest za (vraj) korupciu a zneužite svojho postavenia. Po tom, čo opustil väznicu, sa exprezident vyjadril, že na základe osobného pozvania španielskeho premiéra sa pôjde liečiť na Pyrenejský polostrov: „..ak mám byť úprimný, musím sa ísť liečiť. Ale ako vždy sa vrátim! I will be back! Vždy som hovoril, že obvinenia voči mojej osobe sú zheftované bielou niťou…“[2]

Okrem toho, že ako Kirgizsko, tak aj Maďarsko sú aktívne v rámci Organizácie turkických štátov[3], treba v celkovom geopolitickom kontexte brať do úvahy aj fakt, že ak Biškek ešte donedávna s úctou hovoril o Interhelpe a veril, že Slovensko – a čiastočne Česko – využije tento historický fakt, spojený aj s menom Alexandra Dubčeka na to, aby bola Bratislava kirgizským advokátom a stredoázijským výmenníkom pre tento priestor v Európe. Situácia sa ale zmenila. Naša bonita je momentálne v Kirgizsku nulová a Biškek hľadá východ cez spoločný turkojazyčný základ. Navyše Bratislava spochybňuje nielen V4 či Maďarsko ako suseda, ale aj tým, že už druhé prezidentské volebné obdobie (nevedomosť, ideologická zaslepenosť, alebo len ľudská intelektuálna nedostatočnosť…?) nikto nešiel pozrieť, ako žijú potomkovia Interhelpa. Tak sa nemožno diviť, že Biškek hľadá alternatívu. A Slovensko tiež.