Treba priznať dve veci:

Tou prvou je , že Turkménsko, napriek tomu, že je energetickým ťažkotonážnikom, nie je obľúbenou, resp. vyhľadávanou krajinou ľubovoľných zahraničných návštev. Tak napríklad za tridsať rokov nezávislosti Turkménska si nikdy na jeho návštevu nenašiel čas prezident Česko-Slovenska, resp. prezident či nebodaj predseda vlády Slovenska.

Po druhé, ani Kirgizsko (to treba priznať) nie je práve bonitný návštevník, ale zdá sa, že v rámci Strednej Ázie začínajú duť nové vetry.

Tu treba akcentovať, že v zásade aj dve geopolitické nuly (Kirgizsko a Turkménsko) môžu dať v konečnej perspektíve zaujímavý geopolitický súčet pre mier vo svete. Stačí, ak sa pozrieme na najnovšie hodnotenie Global Peace Index/Svetový index mieru, ktoré už pätnásť rokov sumarizuje a vydáva Inštitút pre ekonomiku a mier (Institute for Economics and Peace – EIP)[1].

V tomto globálnom indexe je Kirgizsko na 76. mieste a Turkménsko na 106. mieste. Na poslednom, 163. mieste je Afganistan. Lenže tí, ktorí sa snažia kúriť pod kotlom zvanom Stredná Ázia, majú nasledujúcu bonitu: Čína – 110. miesto, USA – 122. miesto, Turecko – 149. miesto, Ruská federácia –154. miesto (Slovensko – 26. miesto).