Peter Juza: Šymkentské echo

09.03.2023 9:27 | Komentář
autor: PV

Kazašské mesto Šymkent (v starších textoch ho nájdete aj ako Čimkent) ležiace na juhu Kazachstanu je v rámci tohto stredoázijského subjektu osobitý. Leží na hranici s Uzbekistanom, má štatút (ako tretí po Astane a Almaty) mesta republikového významu.

Peter Juza: Šymkentské echo
Foto: archiv
Popisek: Peter Juza

S počtom obyvateľov je na treťom mieste (opäť po, ale v poradí Almaty a Astana) a čo sa týka rozlohy, je na prvom mieste. Je totiž na rovine s minimom ohyzdných výškových budov a naviac v tektonickej zóne.

Šymkent bol kultúrnym hlavným mestom Spoločenstva nezávislých štátov v roku 2020, momentálne je administratívnym centrom Turkestanskej oblasti Kazachstanu.

Autor textu ho navštívil niekoľkokrát a možno, ak niekto z čitateľov SLOVA náhodou pôjde do Šymkentu a navštívi mestský park, tak tam nájde (asi) v aleji hostí strom, ktorý doviezol zo Slovenska a slávnostne ho tam na znak priateľstva oficiálne zasadil.

Symbolika Šymkentu 2023

Čo je však zaujímavé z dôvodu symboliky stretnutia, ktoré budeme komentovať, je fakt, že podľa ostatných dostupných údajov v meste žije 68,1 % Kazachov, 17,2 % Uzbekov a 8,6 % Rusov. No a z kategórie ostatných sú najpočetnejší Turci s 0,7 %, Kórejci s 0,64 % a predstavte si, Ukrajinci tvoria 0,2 % a predsa sa snažili počas summitu prezidentov kričať. Boli „usadení“, pretože v tomto prostredí nikto zodpovedný nebude zapaľovať „cinšnúru“ (zápalnú šnúru) k rozbuške národnostného mixu.

Naviac stredoázijci bytostne nenávidia agresivitu, ktorá je svetu naďalej servírovaná Kyjevom s americkým revolverom za zátylkom a pri potlesku dočasných stredoeurópskych proamerických (a protislovanských) elít. Tu platí, že každá zábava sa raz skončí a muzike bude treba zaplatiť. Tu už nebude možné hrať sa so slovom či kategóriou „innocent“.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Tvrdíte, že ČTv a ČRo jsou rodinné stříbro. Kdy, prosím skutečně byly?

Ještě možná tak jejich archivy, ale jejich vysílání určitě ne: v letech 1940-1990 určitě ne, to byly jen hlásné trouby režimu nacistického a následně komunistického, v letech 1990-2000 byly jakž takž objektivní, ale od Televizního převratu jsou zase jen hlásné trouby toho, co chtějí hlásat redaktoři...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jana Šťastná a Yveta Rychtaříková: První vlaštovka směrem ke zlepšení stavu ve školství

19:30 Jana Šťastná a Yveta Rychtaříková: První vlaštovka směrem ke zlepšení stavu ve školství

Komentář Jany Šťastné a Yvety Rychtaříkové k semináři „Moudrost, mravnost a racionalita ve vzdělává…