Sergej Chelemendik: Krave českej politiky beznádejne odtrhli vemeno

Hovorí sa, že stádo levov, ktoré vedie jeleň, je slabšie než stádo jeleňov vedené levom. Ktovie aké šance by malo stádo oviec vedené svorkou šakalov?

Takú bezzubú, nezmyselnú s absurditou hraničiacu politickú kampaň ako je tá, ktorá finišuje v týchto dňoch v Čechách, som ešte nevidel. A kampaní som veru videl veľa a rôznych.

Bez toho, aby som pokúšal vmiešavať do jemných elektorálnych pocitov českého národa, dovolím si niekoľko poznámok formou téz a prognóz bez rozsiahlych dôkazov. Po voľbách bude možnosť k tomuto textu sa vrátiť.

Kampaň demonštrovala to, o čom sa mnohí v Čechách dovtipovali, o čom mnohí pochybovali: českí politici ako sociálna trieda či vrstva jednoducho nemajú svojmu národu čo povedať v ťažkých časoch skúšok. Je to demonštrácia politickej impotencie politickej triedy v čistej a zdá sa, v nevyliečiteľnej podobe.

V Čechách najsilnejšia strana sociálnych demokratov, ktorá zaručene získa v týchto voľbách najviac hlasov, svojim voličom zrazu oznámila senzačnú novinku – štát musí fungovať dobre. V poslednej chvíli sa to strane zdalo málo, a tak sa na drahých bilbordoch a megabilbordoch objavil nový, priam revolučný slogan – bielymi písmenami na bielo-oranžovom pozadí: „Dobre fungujúci štát potrebuje silnú vládu!“ Táto kŕčovitá mobilizácia bola posledným akordom Sociálnodemokratickej strany, ktorú tvorí niekoľko navzájom zápasiacich frakcií, práve táto strana, odsúdená po voľbách na rozkol, navrhla trochu zvláštnu pre sociálnych demokratov, peknú paternalistickú formulu silného štátu, najbližšie ku ktorej má v skutočnosti v Čechách dnes populárny prezident Zeman.

Na túto zvláštnosť zareagoval Karel Schwarzenberg, ktorý sa na chvíľu prebral zo svojho letargického spánku a hašterivo obvinil sociálnych demokratov z fašistických sklonov, pozabudnúc na bohatú minulosť svojho šľachtického rodu.

Dostojevskij raz povedal – krása strašná vec. Posledný výkrik českých sociálnych demokratov, sa im možno zdá krásny, ale ich šance na silnú vládu nezvyšuje, tieto šance sa blížia k nulovej hodnote. A videoklip, ktorý vypovedá o tom, že súperi sú slabí, sociálni demokrati a ich voliči si po voľbách so záujmom pozrú znova.

V minulosti, pričom nedávno, líder pravicového spektra, ODS, vytiahol zábavné heslo: „Střední třído, braň se“. Pritom stredná vrstva v Čechách, podľa hodnotení triezvych sociológov, napríklad Jana Kellera, prudko mizne, vlastne sa ani nestihla narodiť. Je ako jahňa, ktoré plánovali chovať na vlnu, no potom si to rozmysleli a celkom malé ho dali na mäso bohatým zahraničným gurmánom.

Strana TOP 09, ktorá rozhodla v minulých voľbách o osude politického vývoja v Čechách, vypustila na obrazovku animovaného Schwarzenberga na motorke.

Jeho punkérsky hrebienok, s ktorým sa tento ustavične zaspávajúci politický entuziasta snažil vybojovať víťazstvo v nedávnych prezidentských voľbách, mu buď oholili, alebo prikryli prilbou. Všetko to zvrchu prikryli dosť podozrivým sloganom – "ve službách naší republiky". Podozrivý slogan preto, lebo nie je jasné, o akej republike je konkrétne reč a celkom nejasné je to, kto jej slúži. Člen Bilderberského klubu Karel Schwarzenberg? Kam sa podela bývala moc a sila volebných kampaní TOP 09? Došli peniaze? No prečo tak rýchlo, prečo takému bohatému šľachticovi?

Kampane „malých“ strán sú ešte slabšie a nestoja za plnohodnotný odsek. Václav Klaus sa snaží postrašiť voličov tým, že Čechom zoberú národnú menu, českú korunu, hoci vziať sa ju zatiaľ akosi niekto nechystá. Miloš Zeman zase pripomína to, že zbavil krajinu strašiaka – pravicovej koalície, zabúdajúc na to, že pre voličov je to už história. A hoci prezident stále bojuje ako lev, škandálny rozkol v jeho strane tesne pred voľbami dobrú úrodu neveští.

Pravda, existujú výnimky. Českí komunisti stavili na klasiku – teda hovoria stále to isté, čo hovorili vždy, a to je jedna z príčin ich pravdepodobného úspechu.

Osobitne stojí kampaň českého magnáta slovenského pôvodu Andreja Babiša a jeho strany ANO. Kampaň je to bohatá, najmasívnejšia zo všetkých, čo vôbec nezaráža, keďže pred voľbami magnát kúpil časť českých médií a teraz len túto kúpu využíva. „Ano, bude líp!“, hlása Babiš, hoci prečo bude lepšie a komu bude lepšie, to sa neponáhľa vysvetliť. Základom Babišovej kampane je zdravý, overený pozitívny populizmus, ktorý si môže dovoliť iba nový subjekt a iba raz.

Po prvý raz v porevolučnej českej histórii sa využíva obraz úspešného hospodára, bohatého gazdu, ktorý sa chce postarať o svojich pracujúcich, dá im prácu, nakŕmi ich. Takýchto projektov bolo veľa, ale nie v Čechách. Mnohé z nich boli úspešné – ako nedávny príklad môžeme uviesť preniknutie do rakúskeho parlamentu novej strany rakúskeho miliardára kanadského pôvodu Stronacha - Team Stronach for Austria. Takže Čechy sa začínajú blížiť k najprogresívnejším európskym vzorom.

Teraz poďme k prognózam, na ktoré sa netrpezlivo čaká, ktoré však väčšinu čakajúcich sotva potešia.

Po voľbách Česko zrejme čaká naozaj nová situácia, s ktorou budú nespokojní aj tí najostrieľanejší zámorskí stratégovia, rozosievajúci dnes vo svete riadený chaos.

Chaos v Čechách sa nemusel siať, českí politici sa s touto úlohou skvele vysporiadali sami. No nespokojnosť vysokých stratégov z Ameriky bude však vyvolávať české špecifikum – voľby zrodia chaos neriadený alebo iba veľmi slabo riadený, v ktorom bude voda taká mútna, že chytať v nej ryby sa bude aj im veľmi ťažko. Nehovoriac už o obyčajných smrteľníkoch, ktorým nie je daná táto Obamom široko reklamovaná americká výnimočnosť. Prečo chaos, spýtate sa.

A vôbec, môže byť chaos ešte väčší než ten, čo bol a je?

A ešte ako.

V procese českých volieb politické strany prakticky neodpovedajú na kardinálnu, existenčnú otázku, ktorá stojí pred ich voličmi. Otázka znie jednoducho: čo s ideálom prosperujúceho sociálneho štátu, ktorý Čechom vytrvalo sľubujú českí politici už vyše dvadsať rokov? Ako ďalej žiť, ak tento ideál väčšina Čechov už vníma v lepšom prípade ako utópiu a v horšom ako nebotyčnú lož?

V Čechách sociálny štát nevznikol, tak ako nevznikla stredná trieda. Česi každý deň čoraz viac nahlas hovoria o tom, ale politici sa týmto kľúčovým otázkam vyhýbajú a ďalej súťažia v pekných sľuboch. V skutočnosti holá pravda o tom, že nikto nijaký sociálny štát pre Čechov v skutočnosti neplánoval, tak ako ho neplánoval pre žiaden z „mladoeurópskych štátov“: ani pre Poliakov, ani pre Slovákov, ani pre Estóncov, Chorvátov, Maďarov – táto očividná pravda nezaznela. Tak ako odvisla vo vzduchu aj celkom detská otázka – o akom sociálnom štáte môže byť reč, ak ceny na všetko sú európske a mzdy niekoľkonásobne nižšie než tam, kde sociálne istoty sociálneho štátu ešte dožívajú svoje posledné roky. Ak je nemecký dôchodca niekoľko ráz bohatší než úspešný český manažér, pričom nemecký dôchodca si všetko kupuje za rovnaké ceny a občas aj lacnejšie. Mimo pozornosť českej politiky, s výnimkou komunistov, zostala otázka suverenity českého národa a štátu. Ak v Čechách Čechom už takmer nič nepatrí, ako môžu Česi prijímať nejaké rozhodnutia?

Jednoduchá myšlienka dostupná množstvu českých voličov. A komplikovaný a zatiaľ nie všetkým zrozumiteľný záver - bez reálnej suverenity, nemôže existovať ani silná vláda, ani sociálny štát, nech by ho tisíckrát sľubovali. V tomto prípade rozhodujú vždy cudzí a vždy v svoj prospech.

Ako konkrétne bude vyzerať nový neriadený chaos v Čechách?

Obmedzím sa na malú etudu, ktorá pre Čechov vyznie asi v dosť pochmúrnej farebnej škále.

Myslím, že favoritmi týchto volieb bude Babišova strana s heslom „Ano, bude líp!“ a Komunistická strana Čiech a Moravy. Nebudem počítať percentá, ale nazdávam sa, že môžu šokovať a dokonca zahanbiť analytikov a sociológov. „Staré“ tradičné pravicové strany prehrajú, pričom prehrajú s horším výsledkom, než boli prehrané prezidentské voľby.

Preto prvé husle nebudú hrať sociálni demokrati, ale noví hráči, v zmysle ich novej sily a nového politického potenciálu. V českej analytike sa objavujú dokonca dohady, že práve Babiš môže formovať novú vládu a samotné objavenie sa týchto domnienok svedčí o mnohom.

Kým však českí komunisti hlásajú najkrajnejší ľavicový princíp, žiadajú sociálnu spravodlivosť a tieto požiadavky sú čoraz populárnejšie, Babiš hovorí, že štát treba riadiť ako úspešnú firmu a záchrana národa je v pevnom zdravom kapitalizme.

Hlásajú sa teda dve navzájom sa vylučujúce doktríny, ktoré sa nebudú dať ponechať bokom, ani pri veľkom prianí urobiť to.

Takže pred prezidentom Zemanom stojí veľa ťažkej a nevďačnej práce, pričom hneď po voľbách. Bude to oveľa zložitejšie než detská logická úloha o vlku, koze a kapuste /zelí, čes./, ktoré treba previezť cez rieku a celé a nepoškodené .

A na koniec čitateľmi obľúbený konšpirologický akord. Kto je ten hlavný, kto vodí bábky, kto bude pohybovať nitkami a nútiť politické bábky tancovať?

Milí čitatelia! Nóvum tejto situácie nespočíva v tom, že bábkovidiči sú a budú, ale v tom, že v Česku je ich už príliš veľa na meter štvorcový parlamentu a sú rovnako zmätení ako politici, Preto hlavný bábkovodič nie je a možno ani nebude. Zato sú desiatky nehlavných – české médiá ich dôkladne vyhľadávajú, vypočítavajú a niektorým z nich dávajú priestor v televízii – magnáti, lobisti, sponzori, mafiáni a agenti rôznych spravodajských služieb, pre ktorých je česká politika vraj z nepochopiteľných dôvodov mimoriadne dôležitá, a samozrejme, všade prítomní slobodomurári. Ako napísal ruský klasik v slávnej básni Besi: „Koľko ich je a kam ich ženú, prečo tak žalostne spievajú? To škriatka pochovávajú, či čarodejnicu vydávajú?“

Preto použijem inú metaforu. Ak si českú politiku predstavíme ako dojnú kravu, potom treba konštatovať, že tejto krave beznádejne odtrhli vemeno. Desiatky rúk naraz šklbú vemeno a všetci sa trhajú o to, kto podojí, ale mlieka je stále menej, krava si začína líhať, bodať, čím už zranila niektorým hlavu a iné dôležité časti tela.

Uvedené neznamená, že mlieko teraz už nebude vôbec, že v Česku sa nenájdu šikovní jedinci, ktorí dokážu nasmerovať štátne peniaze tým správnym pre nich smerom. Isteže sa nájdu, ale bude to pre nich čoraz ťažšie .

Pátos novej éry je práve v tom, že už sa nepodarí podojiť kravu českej politiky tak, ako sa to robilo v minulosti. Bude sa treba učiť robiť to po novom, podľa nových pravidiel, ktoré dnes nikto nepozná, a nielen v Čechách.

Črtá sa nová etapa politickej tvorivosti, ktorá vyzve k životu nových hráčov. A ich raz opäť začnú nazývať elitou. Možno.

Existuje aj celkom zlý scenár: politická krava nemusí vydržať a zdochne – skôr či neskôr sa to aj tak stane. Zviera je to odolné, ale nie večné. Pravda, predčasná smrť tohto posvätného zvieraťa môže priniesť také strašné otrasy, že ak berieme do úvahy prirodzenú chytrosť a vynaliezavosť českého národa, tento variant je zatiaľ predčasné rozoberať.

22. októbra 2013 – tri dni pred voľbami do českého parlamentu