Prečo sú títo noví „postkomunistickí“ Európania tak beznádejne naivní? Prečo sa správajú ako kŕdeľ nechápavých Červených čiapočiek, ktoré sa ustavične pýtajú vlka prezlečeného za starú mamu: „A prečo máš také veľké zuby?“ Vlk pred ich očami týmito zubami žerie jednu sestru za druhou, ale Červené čiapočky to akosi nevidia. Keď prichádza reč na geopolitiku, naivní Európania čoraz viac pripomínajú beznádejných lochov – pripomeniem, že slovo loch v minulosti znamenalo „osobu oklamanú podvodníkom“.

Prečo napríklad Chorvátov nepoučí smutná skúsenosť Slovincov, ktorí sa ako prví ozlomkrky vrhli do EÚ, ako prví na sebe okúsili všetky krásy meny zvanej euro a teraz sa už niekoľko rokov zvíjajú v kŕčoch a nevedia, ako majú ďalej žiť. Hoci východiskové pozície Slovinska boli vynikajúce – pre hŕstku ľudí z bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Juhoslávie, odrazu vznikla pôsobivá, pekná krajina s horami, morom, s vyspelým priemyslom, navyše ležiaca na kľúčovej križovatke obchodných ciest. Slovinci si mohli žiť, radovať sa, ale namiesto toho majú nekonečnú krízu s nepochopiteľnou – pre Slovincov - podstatou.

Táto kríza však susedných Chorvátov nijako nezastavuje – vrhajú sa do EÚ, prakticky sa tam už vrhli. Aj ich zapriahnu do zóny skomierajúceho eura, tak ako zapriahli chudobných Poblatov, aj výsledky budú mať oveľa horšie než susední Slovinci žijúci hneď za rohom, štvrť hodiny jazdy autom - a Chorvát môže pozorovať celú tú krásu euroatlantickej integrácie, skúšať všetky jej chute. Môže, no nepozoruje. Je mierne nasleplý tak ako ukrajinský stavebný robotník v Prahe, ktorý sníva o európskom raji pre rodné Mukačevo, ale nevidí rastúci priamo pred očami rozpad českej spoločnosti. Ukrajinsky robotník vidí iba majestátne Hradčany, kde bol raz na výlete a pil pivo z plastového pohára.

Chorvátov čaká všetko to, čo už okúsili nováčikovia EÚ, počínajúc Pobaltskom až po Bulharsko. Zničia priemysel, spustošia poľnohospodárstvo. Pýcha národa, balkánska sýpka Slavónia schudobnie a spustne, tak ako sa to stalo všade. Namiesto svojich kvalitných potravín Chorváti budú „ako všetci civilizovaní ľudia“ jesť odpadky európskych obchodných sietí, to, čo nedojedli španielski nezamestnaní. Pokazené mäso a zvädnutú zeleninu, vypestovanú na chemickej vode.

Najhoršie pre Chorvátov však nie je toto - viac než tisíce kilometrov chorvátskeho pobrežia, najkrajšie a v Európe zatiaľ najčistejšie more postupne, ale iste prejde do cudzích rúk. Rovnako ako strategicky dôležité námorné prístavy. A Chorváti budú navždy chudobní.