Naopak, slovenský prezident A. Kiska sa už pred časom vyjadril, že nepôjde na oslavy víťazstva 9. mája do Moskvy. Kiskovo rozhodnutie nebolo príliš prekvapujúce, domnievam sa však, že bolo veľkou chybou. A. Kiska opäť potvrdil, že ako prezident nedokáže preukázať taký nadhľad ako M. Zeman.

Premrhaná príležitosť Andreja Kisku

Predovšetkým treba povedať, že postoje A. Kisku k situácii na Ukrajine sú veľmi dobre známe a nikto od A. Kisku nežiadal, aby v Moskve akokoľvek podporil politiku V. Putina. Ide iba o to, aby si svojou účasťou uctil nespočetné hekatomby sovietskych obetí, ktoré zastavili nacistov pri ich ceste za svetovládou. Oslavy víťazstva v Moskve nie sú v žiadnom prípade Putinovou súkromnou hostinou, ale pripomenutím si zrejme najvýznamnejšej udalosti 20. storočia.

Nemenej dôležité je to, že oslavy víťazstva 9. mája v Moskve ponúkali A. Kiskovi jedinečnú možnosť, aby dal zabudnúť na svoju jednostrannosť a ukázal sa aj ako prezident tých, ktorý s ním v zahranično-politických otázkach nesúhlasia. Viacerí ľudia sa mu túto príležitosť pokúšali naznačiť, napr. otvoreným listom.

Žiaľ, A. Kiska má takých poradcov, akých má a rozhodol sa do Moskvy necestovať. Na jeho rozhodnutí však najviac zaráža alibizmus. Súčasne s vyjadrením, že nebude cestovať na oslavy do Moskvy, totiž A. Kiska povedal, že chce navštíviť pomníky sovietskych vojakov na Slovensku. Lenže už oslavy oslobodenia Bratislavy 4. apríla na Slavíne ukázali, že tí, ktorí si prišli uctiť oslobodenie mesta, neboli príliš nadšení z prítomnosti človeka, ktorý sa rozhodol necestovať na oslavy víťazstva nad fašizmom do Moskvy. Najmä keď A. Kiska nemal problém stretávať sa v Kyjeve s politikmi, ktorý tvrdili, že ZSSR napadol nacistické Nemecko.

Pre porovnanie, skúsme si predstaviť, aké nepochopenie by na Západe vyvolal prípad, keby nejaký európsky politik odmietol pozvanie na oslavy vylodenia v Normandii 6. júna. Viem, že existuje mnoho ľudí, ktorí sa nestotožňujú s agresívnou politikou západných veľmocí na Blízkom východe, ale nevidím to ako dôvod na bojkot osláv vylodenia v Normandii. Pritom nebudem porovnávať význam udalostí 6. júna a 9. mája.