Ako možno charakterizovať prvý rok ich vládnutia? Myslím, že rok vlády novej moci v Kyjeve pripomína osud hazardného hráča, ktorý po každej prehratej hre túži zvýšiť vklad a vyhrať, hoci už nemá nič, čo by mohol do hry vložiť. Poprevratová vláda v Kyjeve sa nevyhla obvyklému riziku hazardéra, ktorý na začiatku vyhral veľkú sumu a potom sa mu zrazu prestalo dariť. P. Porošenko, A. Jaceňuk a spol. zažili veľkú výhru, keď úspešne stavili na revolúciu na Majdane a stávku na násilie potom zvyšovali, až kým im nedošli zdroje. Následne si začali požičiavať a chcú si požičiavať naďalej. Šanca na veľkú vojenskú alebo diplomatickú výhru je pritom to jediné, v čo ešte môžu P. Porošenko a A. Jaceňuk dúfať. Bez obrovského vojenského alebo diplomatického víťazstva sa ocitnú v pozícii skrachovaných hráčov, ktorí nebudú schopní zabezpečiť pre svojich občanov vôbec nič.

Napriek týmto neružovým perspektívam by P. Porošenko a spol. mali s hazardom konečne prestať: šance na veľký úspech Kyjeva v občianskej vojne nie sú veľké a Západ vrátane Slovenska by nemal podporovať tých, ktorí ešte stále nerealisticky tvrdia, že vedú na Ukrajine „protiteroristickú operáciu“. Kyjev tvrdí, že predstavitelia ľudových republík sú teroristi, deklaruje, že ich nepovažuje za partnerov pre hľadanie kompromisu. A uznať ľudové republiky ako zmluvnú stranu pre dohodu z Minska vôbec nemieni. Lenže práve tým sa vlastne ohrozuje celý Minsk 2. Je tiež príznačné, že obe dohody z Miska, aj septembrovú, aj februárovú, sa podarilo uzavrieť práve vtedy, keď mali ľudové republiky vojensky navrch a bolo pre ne vojensky výhodnejšie v boji pokračovať. Naopak, keď sa na jar 2014 zdalo, že prevahu vo vojne získava Kyjev, prímerie sa uzavrieť nedarilo. Aj to svedčí o tom, aký je postoj Kyjeva k vojne a mieru.

Dohoda z Minska z 12. februára 2015 poskytuje určitú šancu, ako skončiť konflikt, a to napriek tomu, že v dohode je mnoho neznámych. Hlavnou neznámou je otázka finality vzťahu medzi Kyjevom a Donbasom. Pojem „špeciálny status“ môže mať rôzny obsah a tu budú ešte dlho medzi stranami existovať ostré rozpory. Pre obyvateľov ľudových republík nie je po toľkom krviprelievaní predstaviteľná žiadna nadvláda Kyjeva, zatiaľ čo Kyjev nie je ochotný vzdať sa ani časti svojej suverenity v prospech Donbasu. O to väčšmi musí novú moc v Kyjeve mrzieť spôsob, ako predstavitelia Majdanu v priebehu roka prešustrovali jednotu Ukrajiny.

Majdanom prešustrovaná jednota

Revolucionári z Majdanu premrhali šancu na udržanie jednotnej Ukrajiny niekoľkokrát. Keby postupovali s rozumom a trpezlivosťou, mohli získať ústavnú vládu nad celou krajinou, a to bez vojny. Nevedeli však robiť vôbec žiadne kompromisy ani ústupky, nedokázali využiť črtajúce sa možnosti na skutočnú dohodu jednotlivých častí štátu a tým rozvrátili svoju vlasť.

Prvá veľká príležitosť na stabilizáciu situácie sa revolucionárom črtala 21. februára 2014, keď sa lídrom Majdanu podarilo uzavrieť dohodu s prezidentom V. Janukovyčom, ktorú mali garantovať traja ministri zahraničia krajín EÚ. Výsledkom dohody mali byť predčasné prezidentské voľby a s nimi spojená zrejmá volebná porážka V. Janukovyča. Toto by znamenalo úspešný a hladký spôsob prebratia moci lídrami Majdanu. Lenže lídrom Majdanu sa nechcelo čakať ani minútu, a preto hneď po uzavretí dohody pripravili okamžité prebratie moci v rozpore s práve uzavretou dohodou. Ten istý A. Jaceňuk, ktorý jeden deň podpisoval dohodu s V. Janukovyčom, hneď na to uskutočnil protiústavné zvrhnutie prezidenta, vďaka čomu získal post premiéra Ukrajiny.