Džamala a festival Banderstadt

Aj v minulom roku dominovala na Eurovízii politika preto, lebo v súťaži zvíťazila reprezentantka Ukrajiny Džamala s piesňou „1944“, opisujúcou odsun krymských Tatárov z Krymu. Organizátori súťaže a tzv. mienkotvorné médiá tvrdili, že nejde o politickú pieseň, zameranú proti Rusku, ale len o opis príbehu Džamalinej rodiny. Pieseň však budila pozornosť hlavne kvôli rusko-ukrajinským vzťahom a otázke právneho statusu Krymu. Pieseň speváčky Džamaly emotívnym spôsobom kritizovala udalosti na Kryme z roku 1944, keď Moskva deportovala väčšinu krymských Tatárov kvôli podozreniu zo spolupráce s nacistami. V piesni sa spieva: „Keď prídu cudzinci, vtrhnú do tvojho domu, zabijú všetkých a povedia, že nie sú vinní.” Mnohí sa preto domnievali, že Džamalina pieseň je prinajmenšom rovnako politická ako pieseň „Nepopieraj“, ktorú v roku 2015 na Eurovízii zakázali Arménom kvôli jasnej politickej konotácii s témou genocídy Arménov v Osmanskej ríši.

Ako je známe, Krym bol až do roku 1954 súčasťou Ruska, Ukrajincov tam žilo veľmi málo a udalosti roku 1944 možno považovať za súčasť histórie Ruska, nie Ukrajiny. Na Ukrajine by sa s rokom 1944 mali spájať iné témy, najmä zločiny banderovcov a SS Galizien. Žiaľ, speváčka Džamala stihla ešte v lete 2016 dokázať, že zatiaľ čo kritizuje odsun krymských Tatárov, zločiny banderovcov otvorene schvaľuje. V dňoch 5. – 7. augusta 2016 sa totiž stala hlavnou hviezdou hudobného festivalu „Banderstadt“, ktorý na počesť banderovcov každoročne organizujú neonacistické a fašistické skupiny na Ukrajine. A aby nikto nepochyboval, aký majú postoj k histórii, festival nazvali nemeckým názvom „Banderstadt“. Prítomnosť Džamaly na tomto festivale zatienila aj tradičné hlavné „hviezdy“ festivalu, Banderovho vnuka a Šuchevyčovho syna.

Skúšam si predstaviť, ako by asi hodnotili tzv. mienkotvorné médiá, keby na Slovensku niekto zorganizoval hudobný festival na počesť J. Tisu, ktorý by provokatívne niesol nemecký názov „Tisostadt“. Je jasné, že akékoľvek „Banderstadty“ či „Tisostadty“ sú neprijateľné a v rozpore s historickou skúsenosťou. Lenže, paradoxne, speváčka Džamala to zrejme nepochopila a svojou účasťou na neonacistickom hudobnom festivale len upevnila rozšírené presvedčenie o kolaborácii krymských Tatárov s nacistami...

Za neprijateľnú považujem aj nulovú reakciu European Broadcasting Union (EBU), ktorá súťaž Eurovízia organizuje, na vystúpenie speváčky. Džamala ako víťazka Eurovízie vytvára silnú propagáciu každému hudobnému festivalu, na ktorom sa zúčastní a svoj titul víťazky známej európskej súťaže zneužila na propagáciu ukrajinského fašistického podujatia. Organizátori súťaže Eurovízia na jednej strane tvrdia, že podporujú porozumenie, inakosť a presadzujú heslo „Celebrate Diversity“ (Oslavuj rôznosť), avšak vystúpenie Džamaly na fašistickom festivale akosi ignorujú. Zdá sa, že Džamala sa napriek svojím stykom s fašistami zrejme bez problémov zúčastní i na tohtoročnej súťaži Eurovízia a odovzdá tam cenu novému víťazovi.

Julia Samojlovová ako provokácia?

Žiaľ, i v tomto roku organizátori Eurovízie opäť umožnili politizáciu súťaže. Na podujatie totiž ukrajinské štátne orgány nevpustili ruskú speváčku Juliu Samojlovovú, ktorá trpí muskulárnou atrofiou a je pripútaná na invalidný vozík. J. Samojlovová zvíťazila v ruskom kole pesničkovej súťaže s anglicky spievanou piesňou Flame is burning (Plameň horí), ktorá neobsahovala žiadnu politickú provokáciu a nebolo v nej nič, čo by mohlo viesť k vylúčeniu speváčky zo súťaže.