Branislav Fabry: Návrh vyhlásenia o protiprávnosti a nemorálnosti agresie v Iraku

29.08.2017 19:35 | Zprávy

Každoročne si 21. augusta pripomíname smutné výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. V roku 1968 prišlo k vážnemu porušeniu medzinárodného práva a agresii piatich štátov Varšavskej zmluvy pod vedením ZSSR, superveľmoci, ktorá násilím vnútila svojmu malému susedovi politické zmeny. Niet pochýb, že takéto postupy v medzinárodných vzťahoch treba odsúdiť, treba sa však zamyslieť aj nad závermi, ktoré z faktu agresie v roku 1968 urobíme my sami. Mali by sme sa zamyslieť nad našim vlastným konaním voči iným štátom a správať sa tak, aby sme sa ničoho podobného voči iným nedopustili.

Branislav Fabry: Návrh vyhlásenia o protiprávnosti a nemorálnosti agresie v Iraku
Foto: Archiv vydavatele Vaše věc
Popisek: Branislav Fabry

Rok 2003 a agresia v Iraku

Keďže sme sa v roku 1968 stali obeťou cudzej agresie, mali by sme podobné konanie odsudzovať i v prípade agresie tzv. koalície dobrovoľníkov v Iraku v roku 2003. V skutočnosti sme však v tejto otázke doteraz konali veľmi nemorálne a nedokázali zaujať čestné stanovisko. Je až neuveriteľné, ako ľahkovážne sa slovenskí politici zapojili do tzv. koalície dobrovoľníkov, ktorá pod vedením USA uskutočnila v roku 2003 protiprávnu agresiu do Iraku. Napriek tomu, že krajiny ako Nemecko a Francúzsko sa do tejto agresie nezapojili, Dzurindova vláda vo februári 2003 vyslala jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do spoločných akcií tzv. koalície dobrovoľníkov. Táto jednotka síce iba chránila americké nástupište v Kuvajte, ale aj tak pomohla vojenskému úsiliu agresora. Dopustili sme sa tým podobnej agresie ako napr. NDR v roku 1968, ktorá síce na územie ČSSR jednotky nevyslala, ale podporou ostatných armád sa tiež stala agresorom proti ČSSR.

Výsledok agresie do Iraku je dobre známy. Na základe lživej informácie o zbraniach hromadného ničenia bola uskutočnená vojenská okupácia a rozvrátený iracký štát. O obrovskom počte mŕtvych v dôsledku agresie sa dajú len sotva získať presné čísla, ale podľa článku v známom medicínskom časopise Lancet len v rokoch 2003 – 2006 zahynulo na následky agresie vyše 600 000 ľudí. Pochopiteľne, aj po roku 2006 sa počet obetí ďalej zvyšoval. Samozrejme, počet irackých obetí narastal aj naďalej a od roku 2003 sa Irak nikdy neskonsolidoval. Okrem toho, v Iraku bolo vysídlených niekoľko miliónov ľudí a krajina má dodnes štvrtý najvyšší počet vnútorne vysídlených obyvateľov (po Sýrii, Kolumbii a Afganistane). Je zjavné, že západná agresia priniesla Iraku oveľa viac utrpenia než režim pred rokom 2003. Avšak napriek tomu, že niektorí západní politici neskôr vyviedli svoje vojská z Iraku, zahraničná vojenská prítomnosť v krajine dodnes neskončila. Dokonca aj v roku 2011, keď USA ohlásili odchod z Iraku, tam zostalo asi mnoho príslušníkov amerických súkromných služieb. Do Iraku sa však čoskoro vrátila aj oficiálna americká armáda a dodnes tam bojuje. Dokonca aj SR v tomto roku znovu vysiela do Iraku vojakov.

Agresia v Iraku zásadným spôsobom destabilizovala celý región. Zasiahnutá bola napr. Sýria, ktorá po roku 2003 musela živiť jeden a štvrť milióna irackých utečencov. Ich príchod veľmi zaťažil ekonomiku a oslabil sociálny systém Sýrie. Na túto príčinu aktuálnej vojny v Sýrii sa veľmi často zabúda, je však dôležitá najmä preto, lebo vojna proti hnutiu ISIL je sýrsko-irackým fenoménom. Agresia v Iraku tiež ukázala pravý charakter západnej politiky: mučiarne v Abú Ghrajb, kde sadistickí americkí vojaci týrali irackých civilistov, či tajné väznice CIA v Poľsku, otvorili oči aj mnohým obyvateľom Európy, ktorí si predtým robili o úlohe Západu ilúzie.

Vyjadrenia politikov v roku 2003

Mimoriadne zvrátené reči sa viedli v roku 2003 v Národnej rade SR, kde militaristickí politici šírili vojnovú propagandu. Stačí uviesť záznam vtedajšej diskusie. Vtedajší minister spravodlivosti za KDH D. Lipšic, jeden z najhorlivejších slovenských obhajcov vojny, sa vyjadril: „Osobne sa domnievam, že vedenie vojny proti režimu Saddáma Husajna je nielen oprávnené, ale predovšetkým spravodlivé, a preto som vo vláde hlasoval za vyslanie našich jednotiek do regiónu Blízkeho východu…“ Označiť vojnu v Iraku za spravodlivú vyžadovalo už vtedy mimoriadny cynizmus a spoluzodpovednosť za najhoršiu agresiu 21. storočia by mala byť dôvodom odchodu ktoréhokoľvek politika.

Vtedajší podpredseda Národnej rady SR B. Bugár zase vyzýval na agresiu v Iraku, odvolávajúc sa na morálne dôvody: „Nenechajme bojovať len našich spojencov za spoločné hodnoty a preberme aj ten malý podiel zodpovednosti, ktorý spadá na naše plecia. Naša morálka nám káže, aby sme na základe obmedzených možností Slovenskej republiky prispeli k vytváraniu lepšieho a najmä bezpečnejšieho sveta…“ Myslím, že dnes už žiadny súdny človek nemôže veriť, že vojna v Iraku bola morálne ospravedlniteľná alebo že prispela k vytvoreniu lepšieho a bezpečnejšieho sveta.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Proč EU řeší tresty za znásilnění?

Nemám nic proti zpřísnění, ale neměl by si to každý stát řešit legislativně sám? Proč mám dojem, že se EU plete do vnitřních záležitostí států čím dál víc? Kde končí její kompetence? Proč neřešíte třeba nelegální migraci, s kterou jste od voleb nepohnuli?

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jiří Paroubek: Těžké je spojování levice

15:49 Jiří Paroubek: Těžké je spojování levice

Česká pravice má jednu obrovskou přednost.