Branislav Fabry: Návrh vyhlásenia o protiprávnosti a nemorálnosti agresie v Iraku

29.08.2017 19:35 | Zprávy

Každoročne si 21. augusta pripomíname smutné výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. V roku 1968 prišlo k vážnemu porušeniu medzinárodného práva a agresii piatich štátov Varšavskej zmluvy pod vedením ZSSR, superveľmoci, ktorá násilím vnútila svojmu malému susedovi politické zmeny. Niet pochýb, že takéto postupy v medzinárodných vzťahoch treba odsúdiť, treba sa však zamyslieť aj nad závermi, ktoré z faktu agresie v roku 1968 urobíme my sami. Mali by sme sa zamyslieť nad našim vlastným konaním voči iným štátom a správať sa tak, aby sme sa ničoho podobného voči iným nedopustili.

Branislav Fabry: Návrh vyhlásenia o protiprávnosti a nemorálnosti agresie v Iraku
Foto: Archiv vydavatele Vaše věc
Popisek: Branislav Fabry

Rok 2003 a agresia v Iraku

Keďže sme sa v roku 1968 stali obeťou cudzej agresie, mali by sme podobné konanie odsudzovať i v prípade agresie tzv. koalície dobrovoľníkov v Iraku v roku 2003. V skutočnosti sme však v tejto otázke doteraz konali veľmi nemorálne a nedokázali zaujať čestné stanovisko. Je až neuveriteľné, ako ľahkovážne sa slovenskí politici zapojili do tzv. koalície dobrovoľníkov, ktorá pod vedením USA uskutočnila v roku 2003 protiprávnu agresiu do Iraku. Napriek tomu, že krajiny ako Nemecko a Francúzsko sa do tejto agresie nezapojili, Dzurindova vláda vo februári 2003 vyslala jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do spoločných akcií tzv. koalície dobrovoľníkov. Táto jednotka síce iba chránila americké nástupište v Kuvajte, ale aj tak pomohla vojenskému úsiliu agresora. Dopustili sme sa tým podobnej agresie ako napr. NDR v roku 1968, ktorá síce na územie ČSSR jednotky nevyslala, ale podporou ostatných armád sa tiež stala agresorom proti ČSSR.

Výsledok agresie do Iraku je dobre známy. Na základe lživej informácie o zbraniach hromadného ničenia bola uskutočnená vojenská okupácia a rozvrátený iracký štát. O obrovskom počte mŕtvych v dôsledku agresie sa dajú len sotva získať presné čísla, ale podľa článku v známom medicínskom časopise Lancet len v rokoch 2003 – 2006 zahynulo na následky agresie vyše 600 000 ľudí. Pochopiteľne, aj po roku 2006 sa počet obetí ďalej zvyšoval. Samozrejme, počet irackých obetí narastal aj naďalej a od roku 2003 sa Irak nikdy neskonsolidoval. Okrem toho, v Iraku bolo vysídlených niekoľko miliónov ľudí a krajina má dodnes štvrtý najvyšší počet vnútorne vysídlených obyvateľov (po Sýrii, Kolumbii a Afganistane). Je zjavné, že západná agresia priniesla Iraku oveľa viac utrpenia než režim pred rokom 2003. Avšak napriek tomu, že niektorí západní politici neskôr vyviedli svoje vojská z Iraku, zahraničná vojenská prítomnosť v krajine dodnes neskončila. Dokonca aj v roku 2011, keď USA ohlásili odchod z Iraku, tam zostalo asi mnoho príslušníkov amerických súkromných služieb. Do Iraku sa však čoskoro vrátila aj oficiálna americká armáda a dodnes tam bojuje. Dokonca aj SR v tomto roku znovu vysiela do Iraku vojakov.

Agresia v Iraku zásadným spôsobom destabilizovala celý región. Zasiahnutá bola napr. Sýria, ktorá po roku 2003 musela živiť jeden a štvrť milióna irackých utečencov. Ich príchod veľmi zaťažil ekonomiku a oslabil sociálny systém Sýrie. Na túto príčinu aktuálnej vojny v Sýrii sa veľmi často zabúda, je však dôležitá najmä preto, lebo vojna proti hnutiu ISIL je sýrsko-irackým fenoménom. Agresia v Iraku tiež ukázala pravý charakter západnej politiky: mučiarne v Abú Ghrajb, kde sadistickí americkí vojaci týrali irackých civilistov, či tajné väznice CIA v Poľsku, otvorili oči aj mnohým obyvateľom Európy, ktorí si predtým robili o úlohe Západu ilúzie.

Vyjadrenia politikov v roku 2003

Mimoriadne zvrátené reči sa viedli v roku 2003 v Národnej rade SR, kde militaristickí politici šírili vojnovú propagandu. Stačí uviesť záznam vtedajšej diskusie. Vtedajší minister spravodlivosti za KDH D. Lipšic, jeden z najhorlivejších slovenských obhajcov vojny, sa vyjadril: „Osobne sa domnievam, že vedenie vojny proti režimu Saddáma Husajna je nielen oprávnené, ale predovšetkým spravodlivé, a preto som vo vláde hlasoval za vyslanie našich jednotiek do regiónu Blízkeho východu…“ Označiť vojnu v Iraku za spravodlivú vyžadovalo už vtedy mimoriadny cynizmus a spoluzodpovednosť za najhoršiu agresiu 21. storočia by mala byť dôvodom odchodu ktoréhokoľvek politika.

Vtedajší podpredseda Národnej rady SR B. Bugár zase vyzýval na agresiu v Iraku, odvolávajúc sa na morálne dôvody: „Nenechajme bojovať len našich spojencov za spoločné hodnoty a preberme aj ten malý podiel zodpovednosti, ktorý spadá na naše plecia. Naša morálka nám káže, aby sme na základe obmedzených možností Slovenskej republiky prispeli k vytváraniu lepšieho a najmä bezpečnejšieho sveta…“ Myslím, že dnes už žiadny súdny človek nemôže veriť, že vojna v Iraku bola morálne ospravedlniteľná alebo že prispela k vytvoreniu lepšieho a bezpečnejšieho sveta.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Mgr. Róbert Šlachta byl položen dotaz

Co přesně je podle vás špatně?

Dobrý den, můj dotaz se váže k tomu, co tvrdíte zde: https://www.parlamentnilisty.cz/politika/politici-volicum/Slachta-Prisaha-Soudci-se-boji-soudit-kauzu-Dozimetr-772054 A k té korupci, pořád jako politici slibujete, že s ní skoncujete. Proč je to takový problém? Co jste proto udělal vy? A věříte v...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Zbyněk Fiala: Nahý v trní

15:49 Zbyněk Fiala: Nahý v trní

Ukrajinský prezident Vladimír Zelenský verbálně odmítá podmínky Washingtonu pro ukončení války s Rus…