Nech už však sýrsky konflikt vnímame akokoľvek, je potrebné si uvedomiť, že Sýria je podľa medzinárodného práva stále suverénnym štátom, a teda sa voči nej uplatňuje princíp zvrchovanej rovnosti štátov podľa článku 2 Charty OSN. Z toho vyplýva, že žiadny iný štát nesmie na území Sýrie vojensky pôsobiť bez súhlasu vlády alebo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Aj definícia agresie, ako ju schválilo Valné zhromaždenie OSN (č. 3314/1974), jednoznačne potvrdzuje, že USA a ich spojenci sa na území Sýrie dopúšťajú aktov agresie.

Na zdôvodnenie svojich útokov sa západné štáty pokúsili i tento rok rozšíriť informáciu o použití chemických zbraní zo strany sýrskej vlády. Uvedenú tézu použili v apríli 2017 ako legitimizáciu na útok USA na sýrsku leteckú základňu. Podobne v júni 2017 sa objavili informácie o chemických zbraniach na sociálnych sieťach, no ich dôveryhodnosť je pochybná. Použitie chemických zbraní sýrskou vládou sa vôbec nepodarilo preukázať, navyše, po vojne v Iraku už dôveryhodnosť západných informácií o chemických zbraniach výrazne poklesla a USA by mali poskytovať oveľa silnejšie dôkazy. Treba takisto vidieť, že prezident B. al-Asad si dobre uvedomuje propagandistickú hodnotu chemických zbraní a určite nechce dávať západným štátom zámienku na tzv. humanitárnu intervenciu.

Informácia o použití chemických zbraní sýrskym režimom má vyvolať dojem, že USA a ich spojenci musia v Sýrii zakročiť na zabezpečenie ľudských práv. Od konca 20. storočia sa niektorí teoretici pokúšajú zdôvodniť ideu tzv. humanitárnej intervencie za účelom ochrany domáceho obyvateľstva pred vážnym porušovaním ľudských práv. Problém je však v tom, že Západ až priveľmi často porušuje princípy Charty OSN a jeho zásahy v 21. storočí väčšinou iba zhoršovali situáciu. Takže hoci je humanitárna intervencia v západnom svete ako idea stále pomerne populárna, zneužitie tejto idey a vyvolávanie protiprávnych vojen dokazuje, že porušovanie Charty OSN nie je cesta k lepšiemu presadzovaniu ľudských práv.

Západné mocnosti majú nízku dôveryhodnosť, keďže samy zásadným spôsobom destabilizovali celý región. Práve Sýriu po agresii v Iraku 2003 intenzívne zasiahla utečenecká vlna: príchod utečencov z Iraku zaťažil ekonomiku a oslabil sociálny systém Sýrie. Západ však prispieval k destabilizácii Sýrie i ďalšími opatreniami, napr. prijímaním ekonomických sankcií proti krajine – USA ešte v roku 2004 prijali tzv. Syria Accountability Act a rozsah sankcií niekoľkokrát rozšírili.