Umiernení a extrémisti

Hoci sa médiá na Slovensku a v Česku už od začiatku snažili vykresľovať čečenských separatistov ako „umiernené“ národno-oslobodzovacie hnutie, v skutočnosti išlo o extrémistické hnutie so silným príklonom k islamizmu. Jasným dôkazom tohto faktu bola aj ústavná regulácia náboženstva v separatistickej ústave Čečenskej republiky Ičkeria z roku 1992, ktorá mala vytvoriť ústavné základy „nezávislého“ Čečenska. Podľa tejto ústavy sa islam v čl. 4 vyhlasoval za „štátne náboženstvo“.

Na rozdiel od ústavy čečenských separatistov je <href="#block_1001">súčasná čečenská ústava, ktorá bola prijatá v referende v roku 2003, prísne sekulárna. V čl. 11 ods. 1 tejto ústavy sa uvádza: „Čečenská republika jesekulárny štát. Žiadne náboženstvo nesmie byť ustanovené ako štátne alebo povinné.“ V ods. 2 sa dokonca hovorí o rovnosti všetkých náboženských združení pred zákonom. Viem, že ani v súčasnom Čečensku sa nepodarilo nastoliť úplnú rovnosť náboženských skupín, ale právna úprava priamo znemožňuje vytváranie náboženských excesov, aké existovali za Dž. Dudajeva, A. Maschadova či ďalších separatistických politikov.

Napriek zjavnému islamskému extrémizmu v separatistickom Čečensku, tzv. mienkotvorné médiá a ich „experti“ na Západe neustále označovali čečenských predstaviteľov za „umiernených“, vrátane tzv. prezidenta A. Maschadova. Takúto charakteristiku možno dodnes nájsť i v slovenskej wikipédii.

Rétoriku západných médií o „umiernenom“ A. Maschadovovi nenarušilo ani to, keď v roku 1997 vymenoval do funkcie čečenského premiéra Š. Basajeva, už vtedy jedného z najhorších teroristov sveta. Čo by sa asi stalo, keby niekto „umiernený“ vymenoval do funkcie premiéra vo vlastnom štáte Usáma bin Ládina?