Z minulosti máme viacero príkladov, ako sa dá boj proti extrémizmu účelovo interpretovať. Ešte počas minulého režimu sa vládna moc pokúšala diskreditovať svojich oponentov tým, že ich označila za fašistov, aj keď fašistami neboli. Prostredníctvom nových reštriktívnych zákonov môže nastať podobne nebezpečný vývoj.

Boj proti extrémizmu doma a v zahraničí

Na úvod musím vyjadriť pochybnosti o tom, že slovenskí politici majú úprimný záujem na boji s tzv. extrémizmom. Slovenský postoj k tzv. extrémizmu je totiž selektívny a nejednoznačný. Už v minulosti som kritizoval fakt, že Slovensko sa v OSN opakovane zdržalo hlasovaní pri rezolúciách odsudzujúcich rasizmus a nacizmus, hoci obrovská väčšina sveta za dané rezolúcie hlasovala.

Dôvodom pre zdržanie bolo to, že rezolúcie OSN mierili na našich „spojencov“ z NATO v Pobaltí, na území ktorých sa každoročne konajú pochody veteránov Waffen SS a zúčastňuje sa na nich mnoho vysokých politikov. Veteránov Waffen SS oslavujú aj najvyšší predstavitelia tamojších štátov a napr. bývalý prezident Lotyšska A. Berzinš povedal, že sa im treba pokloniť. To sú vyjadrenia, ktoré by si nedovolil ani M. Kotleba! Je naozaj neuveriteľné, že slovenskí politici, ktorí zostrujú trestno-právne postihy extrémizmu v SR, sú takí veľmi ústretoví voči podporovateľom Waffen SS v Pobaltí.