Došlo však aj k niečomu, čo sa podobá na to, že do USA sa vrátil mediálno-politický bumerang. Výsledky volieb vo Washingtone totiž ostro kritizovali aj viaceré spojenecké krajiny. Západné elity ani mediálno-politické kruhy dosiaľ nikdy neoznačili nastupujúceho prezidenta USA za riziko. Môže to azda znamenať, že možného nepriateľa vidia už aj vo vlastných radoch.

D. Trump pritom ani v najmenšom nespochybnil svetovú dominanciu kapitalizmu, nepovedal ani slovo o potrebe zmeniť usporiadanie sveta, ktorý preferuje nielen hodnoty, ale predovšetkým záujmy Západu. Skupina politikov (z toho mnohých už vyslúžených) mu však pre istotu už v duchu stredo- a východoeurópskej tradície napísala druhý otvorený list o „zlých“ Rusoch (prvý adresovali v auguste 2009 B. Obamovi).

Na pozadí týchto udalostí dochádza k posilňovaniu vojenskej prítomnosti USA a NATO pri ruských hraniciach. Ide o ďalšiu indíciu, že washingtonský establišment, ktorý sa dostal k moci na začiatku deväťdesiatych rokov, bol frustrovaný a mal deformovaný záujem na vytváraní chaosu a nestability na rôznych miestach.

Ide však i o znak úpadku elít akoby vystrihnutý z diela Vilfreda Pareta. Elity, ktoré si chcú zachovať moc, a už nie sú schopné urobiť nič pozitívne, sa aspoň usilujú sťažiť situáciu tým, čo by ich mohli nahradiť; neváhajú pritom rinčať zbraňami či dokonca bojovať. Vojenské aktivity USA a ich spojencov od roku 2003 viedli k dramatickému zhoršeniu bezpečnostnej situácie na Blízkom východe. K nemu možno priradiť aj zemepisne vzdialený Afganistan, kde sa bojuje od roku 2001.