Od tých čias je rusofóbia v angloamerickom priestore a neskôr aj značnej časti západného sveta vôbec až politickou posadnutosťou. K jej rozširovaniu prispela aj geopolitika, ktorá vysvetľuje fungovanie sveta na zjednodušenom formálnom základe vybraných zemepisných priestorových charakteristík štátov a ich vzťahy charakterizuje ako boj medzi mocnosťami mora a pevniny.

Pozadie tejto pochybnej idey spočíva v tom, že sú vlastne len dva štáty, ktoré sú mocnosťami mora – v minulosti Veľká Británia a v 20. storočí (najmä po druhej svetovej vojne) už iba USA. Nepriamym dôkazom využívania tejto „teórie“ až do súčasnosti je veľká flotila lietadlových lodí USA, ktoré majú v službe desať takých lodí s výtlakom viac ako 100 000 ton. Jedenásta majú uviesť do prevádzky tento rok, ale ohrozujú to rôzne technické ťažkosti. Označiť lietadlovú loď za nástroj obrany, ktorú potrebujú „ohrozované“ USA pre svoju bezpečnosť, môže len diletant alebo ignorant, ktorými sa to v kruhoch „paraanalytikov“ medzinárodných vzťahov a bezpečnosti – aj na Slovensku – len tak hemží.

Všetky ďalšie súčasné i minulé mocnosti – Rusko (aj bývalý ZSSR), Francúzsko, Nemecko, ČĽR (Čína), Osmanská ríša a pod. – podľa takejto geopolitiky boli a sú len mocnosťami súše. Hoci sa geopolitická „teória“ teší pozornosti v mnohých štátoch, predsa len jej výklad koniec koncov smeruje k rôznemu zdôvodňovaniu, že sú to USA, ktoré majú potenciál vládnuť svetu.

Ďalšiu vlnu rusofóbie predstavoval antisovietizmus, ktorý politiku ZSSR pokladal za pokračovanie ruskej imperiálnej politiky (aj keď sa rozširujú teórie konšpiračného charakteru, že za revolúciami v roku 1917 stáli Nemecko a iné západné štáty so svojimi peniazmi a boľševici boli len bábkami v ich rukách). Aj po tejto vlne svet čakala nová veľká vojna. Čoraz väčšmi sa zakrýva, že hlavným bojiskom bola Európa a najväčšiu ťarchu bojov mal na pleciach ZSSR. Zabúda sa aj na to, že Japonsko – spojenec Nemecka – najväčšie násilie i ukrutnosti spáchalo voči Číne. Je smutné sledovať hysterickú rusofóbiu v Poľsku, alebo, čo je ešte horšie, na Ukrajine a v pobaltských republikách spojenú aj s otvorenou propagáciou fašistických pohrobkov.

Menšiu vlnu rusofóbie – spojenú s antisovietizmom (a antikomunizmom) spustila administratíva prezidenta USA R. Reagana v 80. rokoch minulého storočia. ZSSR síce zanikol, ale nie vďaka rusofóbii či antisovietizmu. Či je však dnešné usporiadanie sveta spravodlivejšie, lepšie a bezpečnejšie, než to, čo bolo, sa už povedať nedá.