Štátna mašinéria (byrokracia) USA má státisíce zamestnancov a disponuje silnou zotrvačnosťou. Súvisí to aj s politickým mechanizmom tzv. železného trojuholníka, ktorý tvoria Kongres, byrokracia a záujmové skupiny. V ich špecifickej mocenskej hre sa pripravujú dôležité podklady pre prijímanie rozhodnutí decíznej sféry (vlády).

V dôsledku pôsobenia tohto faktora sa objavujú problémy, keď D. Trump a členovia jeho administratívy nehovoria vždy rovnakým jazykom. Od prvého dňa úradovania nového prezidenta však treba uznať, že koná rozhodne, naplno a usiluje sa realizovať svoje sľuby a plány. Postupne sa však vžíva do pozície prezidenta, ktorý musí rešpektovať zabehané zvyky v politike Spojených štátov. V súvislosti s tým sa ako prvý štátnicky prejav D. Trumpa aj v médiách, ktoré nie sú mu naklonené, privítalo vystúpenie v Kongrese 28. februára.

Ťažkosti prezidenta sa začali už pri zostavovaní kabinetu, v ktorom už došlo k zmenám. Zdá sa, že okrem svojich známych (blízkych) miliardárov (vytvorili najbohatšiu vládu v dejinách Spojených štátov) nový prezident silno stavil aj na bývalých generálov. Kontroverzne sa prijíma zasahovanie niektorých členov jeho rodiny do fungovania Bieleho domu.

Necháme bokom domácu, vnútornú politiku D. Trumpa, hoci sa tam stalo z ekonomického a právneho (legislatívneho) hľadiska veľa zaujímavého, a zameriame sa na zahraničnú politiku, ktorá má zatiaľ dva vyhranené smery – ekonomický a bezpečnostný.

Z ekonomického hľadiska vystupuje do popredia snaha D. Trumpa posilniť hospodárstvo USA, viac ho chrániť a podporovať. Zvláštny význam prisudzuje pri tom prehodnoteniu veľkých obchodných zmlúv z posledných rokov, ktoré vraj ekonomiku Spojených štátov oslabujú, lebo ich oberajú o pracovné miesta.