Už 7. apríla nasledoval bezprecedentný útok severoamerickými raketami Tomahawk na sýrske vládne letisko Šajrát, odkiaľ vraj mali vyletieť lietadlá, ktoré útok uskutočnili. Nebudeme sa zaoberať priebehom oboch udalostí, o ktorých je dostatok informácií, aj keď neodhaľujú ich príčiny. Zameriame sa na ich súvislosti a dôsledky a poukážeme na to, že môže isť aj o nové kolo informačnej vojny o Sýriu.

Správy o údajnom chemickom útoku údajne vedenom vládnymi vojskami pripomínali zrežírovanú akciu, ktorá je namierená nielen proti vláde B. al-Asada, ale aj proti Rusku. Hoci sýrsky konflikt má v sebe mnoho nejasností, predsa sa len treba spýtať, čo malo viesť vládu v Damasku k tomu, aby uskutočnila v súčasnosti takú akciu. Naopak, vyzerá to tak, že niektorým kruhom vo Washingtone (ale aj inde na Západe) prekážalo, že USA oficiálne vyhlásili, že nie sú proti ďalšiemu zotrvaniu B. al-Asada na čele Sýrie a chceli dosiahnuť zmenu tohto postoja.

Udalosť v Chán Šejchúne sprevádzali podozrivé mediálne aktivity. Poukazovali na to aj viaceré organizácie na Západe. Prvé nadmieru sugestívne informácie o útoku pochádzali z dvoch zdrojov pôsobiacich na územiach ovládaných povstalcami, ktorých dôveryhodnosť bola už neraz spochybnená, a to od Bielych prílb (dobrovoľníckej záchranárskej organizácie) a Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (so sídlom v Coventry vo Veľkej Británii!) – tvorí ho jedna osoba získavajúca správy od desiatok „pozorovateľov“ v Sýrii.

Napriek tomu, že neexistovali dôkazy o tom, že útok uskutočnili vládne sily, USA sa rozhodli konať a trestať. D. Trump útokom na Sýriu zo všetkých prezidentov USA v 21. storočí po nástupe do funkcie najrýchlejšie porušil medzinárodné právo ozbrojeným útokom na iný štát. Naštrbil tým najmenej tri skutočnosti, ktoré predtým vydával za piliere novej orientácie zahraničnej politiky USA.