Niežeby kedysi tento zákon na Slovensku neexistoval –iba bol predstaviteľmi a ústavnými činiteľmi samostatného Slovenska verejne ignorovaný. Až do konca roku 1996, kedy definitívne odišiel do minulosti.

Zväzky opatruje a zverejňuje Ústav pamäti národa, sú verejne dostupné a každý si ich môže čítať kedy chce a koľko chce. Isteže, tým, ktorých mená sa vo zväzkoch objavia sa to nepáči a obracajú sa na súd, aby rozhodol o ich takpovediac nepoškvrnenej ctihodnosti – že s ŠtB nespolupracovali, že ich mená sa vo zväzkoch ocitli bez ich vedomia alebo že podpis, ktorým súhlasili so spoluprácou nie je ich. Módnym sa stalo aj tvrdenie bývalých pracovníkov ŠtB, ktorí teraz na súdoch hovoria, že podpisy falšovali, s dotknutou osobou sa nestretávali a v spisoch si vymýšľali.