Leopold Moravčík: Spoznávanie Novej hodvábnej cesty

15.07.2017 16:50 | Zprávy

Málo sa vie o tom, že aj také bežné ľudové umenie, ako sú papierové vystrihovačky, má pôvod v Číne a tam aj dosiahlo takmer vrchol dokonalosti. Možno ich nájsť vo väčšine čínskych domácností ako svojskú ozdobu okien, lebo na tom mieste najlepšie vynikne kontrast medzi červeným papierom a dokonale vystrihnutými presvetlenými plochami, ktoré vznikli pomocou malých zašpicatených nožničiek. Väčšinou sú na nich jednoduché ornamenty, prípadne spodobujú výjavy z prírody, postavičky, ale aj portréty konkrétnych ľudí často doplnené nejakých čínskym znakom v kaligrafickom prevedení. Výsledok je v mnohých prípadoch neuveriteľný, preto vystrihovačky možno nájsť aj v batožine európskych turistov, keďže predstavujú typický a ľahko prenosný suvenír, pre ktorý sa vždy nájde miesto aj v tom úplne preplnenom kufri večne bojujúcom s hroziacou nadváhou pri kontrole na letisku.

Leopold Moravčík: Spoznávanie Novej hodvábnej cesty
Foto: Radim Panenka
Popisek: Peking, hlavní město Číny

V uplynulých dňoch sa tematický obsah papierových vystrihovačiek (v Číne im hovoria ťian-č´) obohatil o neobvyklý námet. Jedna mladá ľudová umelkyňa predstavila svoj výtvor, na ktorom sa dal veľmi dobre rozoznať portrét čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a symboly najnovšej čínskej iniciatívy známej pod názvom Nová hodvábna cesta. Vystrihovačka mladej autorky znázorňuje jej obe línie. Tú, ktorá vedie cez púšte, ako aj druhú, využívajúcu plavbu cez moria.

Okamžite ma napadlo slovo konjunkturalizmus. Schopnosť vystihnúť, čo sa bude v najbližšej budúcnosti „nosiť“ ako oficiálna všeobecná téma a prispôsobiť tomu svoju tvorbu v presvedčení, že to bude aj na predaj. Prečo nie. Sme predsa v Číne, kde podnikanie zasiahlo všetky zložky života a bohatnutie už nie je prehrešok proti revolúcii. Tento druh konjunkturalizmu už badať nielen v Číne, ale aj za jej hranicami. V susednom Laose mladý skladateľ a spevák skomponoval rokovú pieseň venovanú Novej hodvábnej ceste. Treba dodať, že v Laose je celá myšlienka už zmaterializovaná v podobe budovania modernej železničnej trate, ktorá bude prostredníctvom početných tunelov a mostov prechádzať celým polostrovom Indočíny až k moru. Mladý spevák uvoľnil uzdu svojej fantázii i optimizmu a vo svojej piesni konštatuje, že nová iniciatíva spája ľudí i národy a povedie k prosperite. Pieseň sa prostredníctvom sociálnych sietí veľmi rýchle rozšírila aj po Číne.

Príklad vystrihovačky venovanej Novej hodvábnej ceste a laoská agitka šírená po sociálnych sieťach naznačujú, že myšlienka rozšíriť obchodné i kultúrne kontakty so svetom prostredníctvom moderných dopravných koridorov zasiahla už takmer všetky oblasti spoločenského života v Číne. Oživenie témy sa stalo badateľné najmä po májovom samite, počas ktorého sa na predmestí Pekingu stretli predstavitelia 29 krajín a Číny spojených nejakým spôsobom s projektom Pásmo a cesta.

Prvé úvahy a nápady

Myšlienka poprepájať Čínu so sieťou pozemných trás a námorných liniek prešla za krátky čas mnohými zmenami a etapami. V októbri 2013 načrtol čínsky prezident Si Ťin-pching plán Iniciatíva pásma a cesty a o mesiac neskôr si návrh dal „posvätiť“ na 3. plenárnom zasadaní ÚV KS Číny. O rok oznámil, že Čína vytvára Fond hodvábnej cesty a že na začiatok doň vláda vloží 40 miliárd dolárov. V novembri 2015 sa stretli predstavitelia Číny so zástupcami šestnástich krajín strednej a východnej Európy (tvoria model známy pod označením 16+1) a prijali agendu spolupráce, ktorú im poskytuje iniciatíva Pásma a cesty. Tento rok, v dňoch 14. a 15. mája, sa na predmestí Pekingu uskutočnil vyššie spomenutý samit, na ktorom predstavitelia početných krajín zainteresovaných na budovaní moderných dopravných a obchodných koridorov podpísali zmluvy o konkrétnej spolupráci.

Ešte donedávna existovala značná nejednotnosť, ako túto najnovšiu čínsku obchodnú, ekonomickú i kultúrnu iniciatívu nazývať. Má mnoho trás, vedľajších vetiev, odbočiek a vzájomných prepojení, preto každá z nich mala v istom čase svoj vlastný, často mätúci názov. Pre Európu sú podstatné dve trasy. Po súši to bol pôvodne Euroázijský pozemný mostpredstavujúci neskôr Ekonomické pásmo hodvábnej cesty, zatiaľ čo na juhu to bola Námorná hodvábna cesta 21. storočiavedúca cez Indický oceán a Suezský prieplav do Stredozemného mora, kde sa na Európu napojila v gréckom prístave Pireus. Pred pekinským samitom sa ponúkal názov Jedno pásmo, jedna cesta a v súčasnosti sa v čínskych médiách zjednotili tieto trasy pod spoločným názvom Pásmo a cesta (Belt and Road), pričom paradoxne sa pod cestou myslí tá, ktorá vedie po mori, zatiaľ čo pásmo je vyhradené súši. Napriek tomu sa najmä v médiách udomácnil ešte jeden názov – Nová hodvábna cesta, ktorý je, vzhľadom na svoj odkaz na minulosť, zrozumiteľnejší a jednoduchší.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

autor: PV

Ing. Kateřina Konečná byl položen dotaz

K čemu přesně je vlastně europarlament?

Sama tvrdíte, že třeba i přes negativní stanovisko EP, se EK sněží prosadit v Radě své. Proč má EK vlastně takové pravomoci něco prosazovat, když ji na rozdíl od vás poslanců nevolí lidé? Není to nefér? Nejde s tím něco udělat?

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jiří Paroubek: Krize velkých západovropských zemí...

12:46 Jiří Paroubek: Krize velkých západovropských zemí...

Ta se projevuje především jejich rostoucí vnější agresivitou.