Po prvé, aj v Strednej Ázii platí, že ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu! Navyše, ak Dušanbe vníma, ako sa Kyjev stal loptičkou vo veľmocenskej hre.

Po druhé, aj v Strednej Ázii vidia a vedia, že Západ pomocou svojich postsocialistických podržtašiek organizuje, vzhľadom na slepú uličku, kam sa dostal neoliberálny sociálno-ekonomický model sveta, začatie „veľkej vojny“ s Ruskou federáciou a Čínou. A to čo najskôr.

No a po tretie, Tadžikistan sa poučil z nedávnych udalostí na svojej hranici s Kirgizskom. Veľmi dobre si uvedomuje, s kým má ďalej spoločnú hranicu (napr. Afganistan) a čo to znamená pre bezpečnosť nielen Strednej Ázie, ale aj Centrálnej Ázie a o Eurázii nehovoriac!

Rozkaz znie jasne…

Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu sa vo všetkých postsovietskych republikách začal proces formovania vlastných – národných – ozbrojených síl, zložiek a bezpečnostných štruktúr. Napriek tomu, že Tadžikistan sa po roku 1991zmietal v reálnej občianskej vojne, budovanie ozbrojených zložiek v tejto najchudobnejšej krajine Strednej Ázie malo svoju národnú a možnostnostnú logiku.

Aj keď Tadžikistan oslavuje Deň obrancu vlasti (deň sformovania svojich ozbrojených síl) až 23. februára, možno, že stojí za to si v predstihu pripomenúť, že 28. decembra 2022 sa prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon zúčastnil slávnostného zhromaždenia pracovníkov orgánov národnej bezpečnosti Tadžikistanu.[1]