Napriek tomu z informácii, ktoré sú dostupné, možno konštruovať a rekonštruovať aktuálne politické pohyby v krajine a sociálne nálady v spoločnosti.
Samozrejme, že vládne a prorežimové média, presne tak ako na Slovensku, chrlia úplne iné informácie a maľujú inú realitu: kríza neexistuje, ekonomika je nasmerovaná na rast, ľudské práva sa dodržiavajú a COVID sa Turkménska nedotkol...
Len pre zaujímavosť, považovať koronavírus za problém vraj zakázal[1] sám prezident, ktorého titulujú ako Arkadagom (patrón) Turkménska. Je to niečo podobné, ako ešte donedávna titulovali v Kazachstane Nursultana Nazarbajeva – Elbasy (vodca národa).
Opozičné kruhy hlásia: je reálny deficit potravín, korupcia je bezbrehá (193. miesto v indexe korupcie zo 194 hodnotených)[2] a téma ľudských práv de facto pre moc neexistuje...
Blesk z jasného politického neba
Ešte raz si treba pripomenúť, že napriek tomu, že pohľadom zvonku sa javí v krajine politická situácia stabilná a prognózovateľná, dňa 11. februára 2022 prišla z Ašchabadu správa, ktorá prekvapila.
Turkménsky prezident Gurbanguly Malikgulyevič Berdymuchamedov (Gurbanguly Mälikgulyýewiç Berdimuhamedow) na mimoriadnom zasadnutí Chalk Maslachaty (Chalk Maslachaty – Národná rada Turkménska, dolná komora) vyhlásil: „...prijal som ťažké rozhodnutie... prišiel čas ustúpiť cesty mladým a súčasným vodcom, ktorí boli vychovaní v duchovnom prostredí...“[3]
Který z nedávných lídrů SSSR či Ruské federace byl nejlepší?Anketa
Tento dátum, keď hodil do ringu uterák, nie je náhodný. Dňa 11. februára uplynulo totiž okrúhlych 15 rokov od chvíle, keď na poste prezidenta nahradil (v rokoch 2001 – 2006 zastával post viceprezidenta) zosnulého veľkého Turkmenbašiho, otca Turkménov, Saparmurata Atajeviča Nijazova, ktorý zomrel 21. decembra 2006.
Naposledy sa riadne voľby prezidenta v Turkménsku konali v roku 2017 a podľa ústavy by sa mali ďalšie riadne voľby konať v roku 2024, ale ako vidno, všetko je inak. Podľa už spomenutej (a v roku 2020 novelizovanej) Ústavy Turkménska, prezident stojí aj na čele vlády.
Táto už tretia zásadná úprava základného zákona (2020) + zmeny Ústavy Turkménska v roku 2017 spravili z G. Berdymuchadova prakticky ústavne neobmedzeného vládcu krajiny. Kto má záujem osviežiť si súvislosti, na stránkach SLOVA bol 24. augusta 2020 materiál Septembrová Ústava Turkmenistanu.[4]
Vo svojej oznamovaco-abdikačnej reči G. Berdymuchamedov svoje rozhodnutie zdôvodnil ešte slovami: „...pred dvomi rokmi som dosiahol vek proroka. A dnes chcem s vami posúdiť neľahké osobné rozhodnutie, ku ktorému som dospel... podporujem myšlienku, že cestu k modernej správe štátu v novej etape rozvoja našej krajiny treba zveriť mladým riadiacim kádrom... svoju životnú a politickú skúsenosť som pripravený naďalej odovzdávať tejto sfére...“
G. Berdymuchamedov sa narodil 29. júna 1957. Zakladateľ a prvý organizátor islamu a posledný prorok Mohamed sa narodil (asi) r. 570 v Mekke a zomrel 8. júna 632 v Medine. Takže počty rokov, prezentované turkménskym prezidentom, sedia.
Jasný dátum predčasných volieb
Na základe tohto oznámenia prezidenta zasadla Ústredná komisia pre uskutočnenie volieb a referend Turkménska (Turkmenistan dá say´lawlary we sala sals¸yklary gec¸irmek baradaky merkezi topar) a rozhodla o dátume konania predčasných prezidentských volieb v krajine. Dátum oznámil jej predseda Amanjaz Orazmyradovič Orazmyradov (Amanýaz Orazmyradowiç Orazmyradow) – predčasné voľby prezidenta Turkménska sa budú konať v sobotu 12. marca 2022.[5] V ére Turkmenbašiho, teda podľa jeho kalendára (ktorý už neplatí), by to bolo: ruchgjun 12. navruz 2022. Dôvod?
Sám G. Berdymuchamedov hovorí, že sa unavil a že sa chce venovať písaniu svojich pamätí a nábožensko-filozofických traktátov. Doteraz je autorom celkom 53 kníh, čím jasne predbehol nebohého exprezidenta Uzbekistanu Islama Abduganieviča Karimova (14 titulov) a momentálne problémového (pre Kazachstan) exprezidenta Nursultana Abbiševiča Nazarbajeva, ktorý je vraj autorom 27 titulov. Zhrnuté a podčiarknuté, aj keď vekovo to ešte nie je za hranicou, problémy budú skôr zo zdravím a strachom z politickej perspektívy.
Podľa nášho názoru ešte bližšie k pravde bude, že ide o klasický stredoázijský, resp. prikaspický trik, ako presunúť moc v rámci rodiny a javiť sa ako moderný demokrat.
Lenže I. Karimov v Uzbekistane to nestihol (zomrel vo funkcii a dcéra okamžite skončila vo väzbe). O niečo podobné sa pokúsil v roku 2019 N. Nazarbajev v Kazachstane, ale januárové udalosti 2022 ukázali, že to nebol najlepší koncept. V Kirgizsku, vzhľadom na neustále revolučné vlny a trestné dôsledky pre doteraz všetkých prezidentov, je tento model nemožný.
No a v Tadžikistane sa prezident Emomali Rachmon zatiaľ k tomuto nechystá, aj keď pri počte svojich detí (dvaja synovia a sedem dcér) má dostatočne širokú kádrovú rezervu. Syn Rustam a dcéra Ozoda sa však už pripravujú. Projekt sa ale podaril v Azerbajdžane, kde sa dynastický tranzit z otca Hejdara na syna Ilhama Alijeva podaril.
Možno sa nám to zdá skoro, ale nedávne skúsenosti z Uzbekistanu či Kazachstanu nútia G. Berdymuchamedova rozmýšľať a pripraviť si vopred aj variant b). Pretože potom už môže byť neskoro. Teda žiaden ústup z pozícii superprezidentského systému, ale len navodenie dojmu postupného prechodu k miernym zmenám. Jednoducho, G. Berdymuchamedov to dáva „na“ svojho predchodcu S. Nijazova. Teda nič nenechať na politickú náhodu.
Otec a syn
Samozrejme, najdôležitejšie je pokúsiť sa definovať, kto môže nastúpiť na post prezidenta Turkménska po predčasných voľbách. Skúsme ísť po stope otec a syn.
Syn Serdar má 40 rokov, takže môže kandidovať. Nakoniec aj má, na rozdiel od Slovenska, kde sa môže stať poslancom, ministrom, či predsedom vlády ľubovoľné nedovzdelané indivíduum, kde človek s právoplatným záznamom v registri trestov stojí na jednom z čelných miest hierarchie spravodlivosti, kde je hlava štátu bez politickej minulosti, v Turkménsku aspoň pro forma dodržujú pravidlá.
Syn Serdar bol námestníkom ministra zahraničných vecí, chakimom (hlavou oblasti) Achalského velajátu (kam patril aj Ašchabad, hraničiaci s Iránom a Afganistanom), ministrom hospodárstva. V súčasnosti je podpredsedom vlády, kde mu šéfuje (zatiaľ) jeho otec, prezident.
Zlé jazyky tvrdia, že v čase, keď bol chakimom Achalského velajátu, bolo zakázané pracovníkom úradu pohybovať sa po úrade v čase, keď sa tam nachádzal S. Berdymuchamedov. Divné? No skúste sa porozprávať s úradníkmi z Trnavského samosprávneho kraja, ako sa majú správať, keď ide boss z OĽANO po chodbe. Rozdiel medzi Ašchabadom a Trnavou je minimálny a podobnosť maximálna!
Toto najpravdepodobnejšie dynastické riešenie otec – syn vychádza z nášho poznania nielen politických pravidiel hry v Turkménsku, ale aj z psychologického profilu turkménskej spoločnosti a z analýzy rozhodnutia Arkadagoma.
Inak je to náš interný tip!
Arkadagom, okrem toho, že pochopil, čo sa deje v Strednej Ázii, kto všetko sa snaží vplývať na Euráziu, pochopil aj to, že je potrebné mať pod kontrolou zahájenie tranzitu moci, resp. pochopil, že je možné tento proces riadiť a doviesť ho do úspešného a bezproblémového konca.
Ešte raz ale pripomíname: V čase vzniku tohto materiálu nebola oficiálne ohlásená žiadna kandidatúra na post prezidenta a úvaha o G. Berdymuchamedovovi je výlučne náš tip. Tip akceptuje, že syn patri k najsilnejšiemu rodu (achalteke) v Turkménsku. Tých rodov je päť.
Na záver to hlavné
Odchod G. Berdymuchamedova neznamená, že odchádza úplne, ale uvidíme.
V krajine, kde je korupcia chrbtovou kosťou spoločnosti, kde ekonomika stojí na vzťahoch s Čínou a Ruskou federáciou, plynie celkom inak politický čas. Je to typický sultánsky režim s par excellence personalizmom.
Kto vyhrá prezidentské voľby – k tomu sa vrátime po 12. marci 2022, teda v druhej polovici „navruzu“ 2022.
(Autor je vysokoškolský učitel)
Poznámky:
[1] Více Coronavirus off limits in Turkmenistan | RSF (ZDE)
[2] Více TRACE Bribery Risk Matrix | View Country Risk Scores (traceinternational.org) ZDE
[3] Podrobněji o zasedání Chalk Maslachaty ZDE
[4] Zářijová Ústava Turkmenistánu ZDE
[5] Vícee Elections (saylav.gov.tm) ZDE
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV
FactChecking BETA
Faktická chyba ve zpravodajství? Pomozte nám ji opravit.
